Těš*ba 70/80, výstavná aktivita slovenských výtvarníkov na severe Moravy v časoch reálneho socializmu - Práce na papíře. Galerie Langův dům vo Frýdku-Místku, potrvá do 2. decembra. Galérie Půda Kulturního a spoločenského střediska v Českom Těšíne, potrvá do 19. decembra.

Štrnásť z našich špičkových výtvarníkov, ktorí sa v čase najtuhšej normalizácie odmietli podrobiť oficiálnej línii socialistického realizmu, vracia sa svojou tvorbou zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov opäť na severnú Moravu. V tomto priestore - mimo tradičných kultúrnych centier, a teda aj mimo pozornosti slovenských cenzorov - mohli nielen vystavovať, ale aj sa tu stretávali s českými a moravskými umelcami.

Po včerajšej vernisáži vo Frýdku-Místku otvoria dnes o 19.00 h druhú časť projektu v Českom Těšíne. Projekt sa nesnaží o mapovanie vtedajšej doby, chce len pripomenúť vývoj diela slovenských protagonistov tej doby - Kláry a Milana Bočkayovcov, Rudolfa Filu, Daniela Fischera, Jozefa Jankoviča, Michala Kerna, Otisa Lauberta, Igora Minárika, Juraja Meliša, Monogramistu T. D., Mariána Mudrocha, Milana Paštéku, Rudolfa Sikoru a Miloša Urbáska.

Názov projektu vymyslel Monogramista T. D. alias Dezider Tóth: „Těš*ba má viac významov, odkazuje na ťažbu uhlia v tomto regióne, symbolizuje aj radosť, tešenie sa, a dajú sa v ňom nájsť aj skratky miest Těšín a Bratislava,“ hovorí výtvarník, ktorý včera predstavil aj svoju tretiu - literárnu - identitu: ako Andro Verdan predniesol vlastný text Vylízaný tanier. Súčasťou projektu sú aj prednášky Kamila Drabinu, Zuzany Bartošovej a Iva Janouška.

Malé životné mapy z Fínska

Súčasná fínska fotografia, Dom fotografie, Poprad; kurátorka Paivi Eronen; výstava potrvá do 14. decembra.

„Akí sme ako ľudia, kde sa sťahujeme a čo nás privádza k presunom? Čas a miesto zanechávajú odtlačky na portrétoch ľudí. Je zároveň otázne, aké hodnoty a skúsenosti môže zachytiť dokumentárna fotografia. Cez fotografie sa na chvíľku môžeme stotožniť s osudmi ľudí. Dovolené je nám začítať sa do malých životných individuálnych máp, kde existencie nenesú správu o veľkých udalostiach, ani o dlhých cestách. V malom kúsku akéhokoľvek ľudského osudu sa nachádzajú stopy, ktoré môžeme precítiť v našich prežitkoch,“ hovorí kurátorka Paivi Eronen o výstave vybraných fínskych autorov. Ich obrázky nastavujú zrkadlo Fínom, ale zároveň sú aj pohľadom na nás.

Pekka Turunen a Kati Koivikko fotografujú vidiek s empatiou a rešpektom voči ľuďom. Turunen dokumentuje každodenný život na vidieku, do ktorého vdýchol nový život. Medzi prvými utvoril pozitívnejší obraz vidieka v porovnaní so svojimi predchodcami. Koivikko si vybrala malú dedinku Luhanka v strede Fínska. Veli Granö nachádza realitu, ktorá je vlastne fikciou. Ľudí, ktorých snímal, umiestnil medzi nimi vytvorené obrovské kolekcie.

Na fotografiách Jaakko Heikkilä vidiečania odpočívajú v pokojnej atmosfére. Panoramatické uhly fotoaparátu skresľujú okraje fotografie. Vytvára sa surrealistický obraz, bizarný svojou priamočiarou realitou. Marja Pirilä sa sústredí na ľudí v uzatvorenom prostredí izieb, snímajúc ich súkromie Camerou Obscurou (dierkovou kamerou). Cyklus koláží fotografky Sanni Seppo pod názvom Les v mysliach tvorí obraz o tom, čo lesy znamenajú pre Fínov. Všeto sú to pôvabné stopy ich ľudskej citlivosti.