Napriek tomu, že do ukončenia deviateho ročníka základnej školy žiaci absolvujú okolo 1500 hodín slovenského jazyka, materinský jazyk im stále robí problémy.
"Keď si k nám prídu hľadať zamestnanie ľudia s ukončenou základnou školou alebo absolventi učňovských škôl, ich pravopis aj písmo sú bohužiaľ dosť zlé," potvrdila nám Katarína Supuková s personálnej agentúry Start vo Zvolene.
S vyšším vzdelaním, prirodzene, stúpa aj úroveň pravopisu - za posledné roky dokonca výrazne. Nie je to však spôsobené tým, že by sa slovenčina na školách učila lepšie. "V počítačoch máte program Word, ktorý pravopisné chyby podčiarkuje - a vám už stačí ich len opraviť," hovorí Katarína Štefániková z personálnej agentúry Start vo Zvolene.
Pokiaľ však náš pravopis neopravuje Word, znovu robíme chyby. "Pracujem ako vedúca v istom obchodnom dome a môžem potvrdiť, že niektoré moje zamestnankyne písali v mailoch pri komunikácií s klientmi i partnermi také chyby, že som im to musela zakázať," hovorí pani, ktorá chce kvôli kolegyniam ostať v utajení.
Aj vysokoškoláci robia chyby: „Slovám chýbajú koncovky, je prehádzaný slovosled, zle upravené slová. Ale najčastejšie v ich prácach tancujú ypsilony. Ja ich opravujem, pretože odo mňa už ide prepísaná práca rovno do tlače," hovorí 20-ročná Iveta, ktorá prepisuje študentom vysokých škôl seminárne a diplomové práce.
Kvôli používania tvrdého a mäkkého y/i majú ťažké srdce viacerí ľudia. „Bol by som rád, keby ho zrušili. Na rozdiel od ruštiny totiž v našom jazyku nemá žiaden fonetický význam a jeho použitie je len otázkou zvykových, teda nezmyselných pravidiel,“ hovorí Ernest Húska, otec dvoch školopovinných dcér. Prekáža mu, že práve tvrdé a mäkké y/i rozhoduje o osude detí. „Veď o tom, či sa dostanú na vybranú strednú školu sa nerozhoduje na základe posúdenia ich celkových schopností, ale podľa toho, ako napíšu diktát,“ sťažuje sa Húska.
Ypsilony robia problémy aj samotnému ministrovi. V pedagogicko organizačných pokynov na školský rok 2003/2004 sa takto prihovára učiteľom: "Máme predstavu o vytvorení tzv. otvorenej školy, kde tvoria škola a rodičia komunitu, ktorá sa spolu podstatne častejšie stretáva a spolu rieši svoje problémy. V tomto modely neposkytuje škola žiakovi len vzdelanie, ale žiak tu môže tráviť aj časť svojho voľného času, má tu vytvorený priestor na zábavu, šport." Hoci preslov pravdepodobne nepísal sám, iste si ho aspoň prečítal a chybu mohol dať opraviť.
Čo hovoria jazykovedci na otázku: Je možné tvrdé „y“ zrušiť? Čo by sme preto mali urobiť? Chcete sa vyskúšať z „obludnozverského“ diktátu, ktorý učiteľka nadiktovala prepadajúcej gymnazistke? To všetko plus niečo o tom, prečo v poslednej dobe padá kritika na hlavu ministerstva školstva kvôli Miléniu.
Si prečítajte v utorok v denníku SME, v prílohe Škola a rodina.