e to vždy ľahké.
Deprimujúca situácia, kedy sa na každej porade rieši bez akéhokoľvek efektu napríklad aj niekoľko mesiacov stále ten istý problém, zažili mnohí aj na vlastnej koži. Mnoho manažérov naopak niekedy podceňuje potenciál svojich spolupracovníkov a robí direktívne rozhodnutia na nesprávnom mieste. Často potom demotivovaní pracovníci svojim odmietaním dovedú úspešne také riešenie k neúspechu, uvádza zahraničná tlač.

Voľba metódy vždy závisí od situácie a cieľa. Každá z nich má svoje silné a slabé stránky. Výber druhu rozhodovacieho procesu závisí na odpovedí na tri otázky:

Čas: Koľko ho máme pred tým, než sa musí dosiahnuť rozhodnutie?
Informácia: Kto má všetky základné a správne informácie nutné pre uskutočnenie dobrého rozhodnutia?
Zapojenie: Kto musí porozumieť a podporiť rozhodnutie, aby sa mohlo úspešne realizovať?

Posúďme z hľadiska týchto kritérií základné metódy rozhodovania v pracovnom tíme:
Rozhodnutie uskutoční jedna osoba, väčšinou líder tímu. Silnou stránkou tejto metódy je rýchlosť. Ako najlepšie sa javí, pokiaľ iba líder má väčšinu alebo všetky požadované znalosti. Slabou stránkou je naopak práve to, že rozhodujúca osoba nemá dostatok základných informácií alebo znalostí o celkovej situácii a rozhodnutie tak nemusí získať podporu ostatných.
Hlasovanie, kedy rozhodne väčšina. Výhodou je rýchlosť. Hlasovanie zabezpečuje, že najmenej 51 percent členov tímu sa stotožňuje s rozhodnutím. Jeho slabou stránkou je, že väčšiny nemávajú vždy pravdu. Napokon, 49 % ľudí takisto môže byť proti, a to je pre úspešnú realizáciu riešenia kriticky veľa. Numerické argumenty, pri ktorých sú za základ rozhodnutia zvolené kvantitatívne kritéria. Silnou stránkou tejto metódy je, že zvolených „tvrdých čísel“ za kritérium nevyžaduje po stanovení základu žiadne ďalšie veľké premýšľanie a nestráca sa preto čas. Slabou stránkou tvrdých dát môže však byť ich správnosť alebo platnosť. Veľa ľudí s nimi nemusí pre danú situáciu súhlasiť.

Konsenzus. Metóda, pri ktorej všetci účastníci aktívne diskutujú o rôznych dimenziách problému a dochádzajú k zhode o riešení alebo rozhodnutí. Konsenzus je metódou najmenej známou alebo skôr najchybnejšie využívanou. Aká je podrobnejšie?
Hlavným cieľom konsenzu je dosiahnuť najlepšie možné rozhodnutie alebo riešenie a zároveň získať maximálnu podporu tých, ktorý ho musia implementovať alebo s ním žiť. Konsenzus sa dosiahne, ak každý člen tímu povie: „Mal som príležitosť plne vyjadriť svoje názory a boli skupinou pozorne zvážené. Hoci dané riešenie nepovažujem za jediné optimálne, myslím, že bude fungovať a podporujem ho.“ Nemýľme si teda konsenzus s jednohlasnosťou. Jednohlasné rozhodnutie je také, pri ktorom 100 percent súhlasí na 100 percent. Pokiaľ by ste pripustili, že toto je konsenzus, nikdy by ste ho nedosiahli. Jedno z jeho chápaní možno charakterizovať výrokom „najmenej 70 percent z teba môže návrh podporiť“. Toto kritérium ponecháva každému voľnosť mať pocit, že hoci to práve nie je najlepší možný výsledok, je riešením, s ktorým sa dá žiť.

Silnou stránkou konsenzu je, že skupina zhromažďuje znalosti a skúsenosti všetkých svojich členov. Nájdenie najlepšieho možného riešenia je preto veľmi pravdepodobné. U všetkých členov vzniká pocit vlastníctva k nemu a osobný záväzok ho čo najlepšie zrealizovať. Slabou stránkou je veľká časová náročnosť. Takisto treba povedať, že okrem toho je zložitým procesom, ktorý kladie veľké nároky na disciplinovanosť, uvedomelosť a schopnosti všetkých členov tímu, predovšetkým lídra procesu. Jednoducho konsenzus je zhromažďovanie skúseností, efektívne načúvanie, diskutovanie o názoroch a odlišnostiach, vedomie, že nemožno získať všetko, čo by každý chcel, zhoda v bode, ktorý je pre každého únosný. Nie je hlasovaním, vládou väčšiny, menšiny či jednotlivca, dohadovaním sa a licitáciou.
Kedy použiť konsenzus? Konsenzus je životne dôležitý pre každé rozhodnutie, ktoré musí byť podporené všetkými členmi tímu, dokonca aj tými, ktorí pôvodne nesúhlasili. Najužitočnejší a najvhodnejší je, pokiaľ máte dostatok času, mnoho ľudí vlastní základné informácie dôležité pre pochopenie kontextu rozhodnutia alebo daného problému a vytvorenie dobrého riešenia, podpora a porozumenie skupiny alebo tímu sú základom pre úspešný výsledok. Konsenzus môže byť použitý pre výber problému, odsúhlasenie jeho príčiny, voľbu riešenia, prípravu plánu alebo tvorbu spôsobu vyhodnocovania.

Ako funguje?

Prvým a veľmi dôležitým krokom pri rozhodovaní pomocou konsenzu je identifikácia rozhodnutí, ktoré je potrebné uskutočniť, alebo problému, ktorý sa bude riešiť. Akonáhle to zainteresovaní urobia a odsúhlasia, môžete začať proces konsenzu. V ňom je úlohou každého člena skupiny:

- Pripraviť si svoj vlastný postoj, najlepšie, pokiaľ je to možné, pred stretnutím skupiny (ale byť si vedomý, že zadanie nie je úplné a chýbajúce časti doplnia ďalší členovia skupiny).
- Cítiť sa zaviazaný vyjadriť svoj názor a plne ho vysvetliť tak, aby zvyšok skupiny mal prospech z myšlienok všetkých členov.
- Cítiť sa zaviazaný načúvať názory a pocity všetkých ostatných a byť pripravený upraviť svoj postoj na základe informácií, logických úsudkov a porozumenia.
- Zamedziť použitiu techník víťaz - porazený ako hlasovanie, kompromis alebo ustupovanie pre udržanie mieru. Odlišnosť postojov je cennou hodnotou. Pri preskúmavaní odlišnosť sa môžu sám objaviť najlepší smer postupu.
- Meniť riešenie tak, aby ho mohli všetci podporiť, nepokúšať sa naopak meniť myslenie ľudí.

Byť si vedomý, že rozhodnutie pomocou konsenzu je obtiažne dosiahnuteľné (a venovať mu všetok potrebný čas) a nie každé riešenie sa stretne s prijatím všetkých. Predtým, než sa uskutoční skupinové rozhodnutie, mal by vzniknúť všeobecný pocit podpory u všetkých členov. Všetok čas by mal byť využitý pre počúvanie, porozumenie názorov všetkých členov, zoznamovanie s vlastným pohľadom a mal by byť dostatočný pre dosiahnutie skupinového rozhodnutia.
V žiadnom prípade by tím nemal byť napádaný jedinou osobou, ktorá je proti, pokiaľ nie je schopná ponúknuť skupine nejakú alternatívu, ktorá pomôže a bude ostatnými akceptovaná. Pokiaľ každý v skupine dosiahne rozhodnutie, s ktorých je schopný sa vyrovnať a ktoré je schopný podporiť, dosiahla skupina konsenzus.
Ak dôjdete k záveru, že najvhodnejším rozhodovacím procesu bude vo vašej vlastnej praxi konsenzus, zvolili ste najprínosnejšiu cestu z hľadiska rozvoja tímu, jeho členov a tímovej spolupráce. Nezabudnite však, že toto nie sú hlavné kritériá výberu pre voľbu rozhodovacej metódy. Tými sú čas, informácie a zapojenie. Konsenzus preto nie jediný vhodný a nevyhnutný pre všetky druhy rozhodovania.