Urýchlenie
Dôvod amerického „urýchľovania“ je jednoduchý: počet amerických a spojeneckých obetí v Iraku sa blíži k hranici, ktorú už nie je verejná mienka ochotná akceptovať.
Američanom sa tiež nedarí nastoliť poriadok a bezpečnostná situácia sa zhoršuje. Navyše sa ukázalo, že ich analýzy irackej situácie neboli dostatočne predvídavé a je teda predpoklad, že útoky na americké a spojenecké ciele budú pokračovať a budú častejšie a ničivejšie.
Civilný správca Iraku Paul Bremer narýchlo priletel a strávil niekoľko dní vo Washingtone, aby s administratívou prezidenta Busha prediskutoval významný obrat v doterajšej irackej politike. Cieľ je jasný: odovzdať moc Iračanom do polovice budúceho roka. Prechod musí byť úspešný, pretože na jeseň sa Bush bude snažiť o znovuzvolenie. Podľa denníka Washington Post je možné, že do volieb by Američania prestali Irak kontrolovať.
Ústava
Bremer sa do Washingtonu ponáhľal aj preto, že sa blíži 15. december - dátum, kedy majú Iračania predložiť časový plán vytvorenia ústavy a usporiadania volieb.
Vo Washingtone a Bagdade existujú dva modely odovzdávania moci. Američania a sekulárni zástupcovia v Irackej vládnej rade hovoria o afganskom modeli - teda o vytvorení dočasnej vlády, ktorá by vládla do schválenia ústavy a následných volieb. Argumentujú tým, že na organizáciu nových volieb treba čas, právny rámec a stabilizáciu politického a spoločenského systému.
Šíiti
Iračania však hovoria, že dočasná vláda musí mať širšie právomoci a mala by byť menšia ako súčasná Iracká vládna rada. Problémom však je, že Irak nemá svojho Hamída Karzaja - teda muža, ktorého by postavila na čelo vlády, tak ako to urobili v Afganistane. Súčasní predstavitelia Irackej vládnej rady nie sú príliš obľúbení, pretože ich vyberali Američania a každý z nich zastupuje len záujmy svojej etnickej či náboženskej skupiny.
Druhý model odovzdávania moci presadzujú šíiti. Analytici hovoria, že je transparentnejší a zároveň riskantnejší ako predchádzajúci. Šíiti vedení ajatolláhom Husajnom Sistanim tvrdia, že ústavu musia spísať ľudia, ktorých vyberú Iračania. Navrhujú voľby členov rady na vytvorenie ústavy. Zaručilo by to väčšiu legitimitu tvorcov ústavy aj jej samotnej.
Američania sa však obávajú, že v súčasnom Iraku by akékoľvek voľby vyhrali šíitmi podporované strany a do ústavy by sa mohli dostať prvky šaríy. Znamenalo by to radikalizáciu krajiny smerom k iránskemu modelu vlády.
Ak bude ústavu písať ktokoľvek, očakáva sa, že to bude komplikovaný proces. Problematická bude napríklad požiadavka irackých Kurdov na vytvorenie autonómie, ale aj požiadavky náboženských vodcov zo šíitskeho aj sunnitského prostredia.
JANA MIKUŠOVÁ
