Podľa nich ČR vstúpi do eurozóny o rok neskôr ako Poľsko, Maďarsko a Slovensko. V predchádzajúcom augustovom prieskume pritom očakávali, že všetky štyri krajiny zavedú jednotnú menu rovnako v roku 2009. K jednotnému výmennému mechanizmu ERM-2, v ktorom musí krajina zostať najmenej dva roky pred pristúpením k menovej únii, sa ČR pripojí v roku 2007. Predchádzajúce analýzy pritom predpovedali pripojenie k mechanizmu v roku 2006. Najskôr zo všetkých štyroch stredoeurópskych krajín vstúpi do ERM-2 Maďarsko, a to už v roku 2005. Poľsko a Slovensko by sa malo pripojiť o rok neskôr.
"Veľké krajiny sa pripoja k ERM až potom, čo začnú držať fiškálnu politiku na uzde," uviedol Daniel Gros z CEPS v Bruselu. Analytici predpovedajú, že Česko ukotví korunu v ERM-2 na úrovni 31 za euro. Slovenská koruna sa do výmenného mechanizmu dostane na úrovni 41 za euro. "Očakávam, že centrálne banky kandidátskych krajín budú chcieť stabilizovať domáce meny voči euru zhruba dva roky pred vstupom do ERM-2, a to na úrovni, ktorá bude v tú chvíľu aktuálnym kurzom na trhu," skonštatoval Dieter Wermuth z frankfurtské UFJ Bank.
Aby sa krajiny mohli pripojiť k jednotnej mene, musia kandidátske krajiny skrotiť infláciu, znížiť rozpočtový deficit a prispôsobiť ekonomiku bohatším štátom eurozóny. Analytici predpokladajú, že ČR ani Maďarsko nesplní limit menovej únie pre rozpočtový deficit vo výške 3 % hrubého domáceho produktu skôr ako v roku 2007, zatiaľ čo Poľsko nebude pripravené najmenej do roku 2008. Naopak Slovensko by malo znížiť rozpočtový schodok pod požadovaný limit už v roku 2006. "Stále visí veľký otáznik nad tým, ako rýchlo dané krajiny, s výnimkou Slovenska, splnia fiškálny cieľ podľa maastrichtských kritérií," uviedol Peter Worthington z CSFB v Londýne.
Európska komisia minulý týždeň upozornila Poľsko, že je najhoršie pripravenou zo všetkých krajín, ktoré v máji 2004 pristúpia k EÚ. Varovala, že sa poľskej vláde nepodarilo znížiť výdavky a zaistiť, aby sa verejné zadlženie nevymklo kontrole. Razantné škrty vo výdavkoch by však mohli byť zničujúce pre súčasný menšinový kabinet premiéra Leszka Millera, zvlášť pred voľbami plánovanými na rok 2005. Naproti tomu pobaltské štáty Litva, Estónsko majú veľkú nádej na prijatie do eurozóny v roku 2007 a Lotyšsko o rok neskôr. Tieto štáty spolu so Slovinskom, Cyprom a Maltou už maastrichtské kritéria takmer splnili.
