Knižná prvotina Norberta Žilku Ultra Porno Grafikon (Garmond, Nitra 2003) sa sama so sebou nenudí a usiluje sa vyvolať stav smiechu aj u čitateľa. Ide totiž o sériu desiatich provokácií, ktoré sa dajú žánrovo vymedziť iba tým, že to nie je poézia či veršované útvary.
Autor sa rozhodol reagovať na dobové trendy, témy, otázky a zabehané tradície svojským spôsobom: raz formou travestie na ľudovú rozprávku, inokedy pokusom o satirickú esej, či pseudovedecký traktát, poviedkou, montážou literárnych výpožičiek, plagiátom, alebo scénosledom situačnej tragédie. Politickú satiru tento autor v repertoári nemá.
Žilka stavia svoje texty na adekvátnej práci s jazykom, podľa doby a prostredia, kam daný problém alebo dej zasadzuje, a v tomto ohľade ho treba pochváliť za vynachádzavú variabilitu. Napríklad v ponáške Špaťúch a Krasota, kde rozvíja známy rozprávkový motív o stratenej princeznej (tu sa stratil princ) použil celú paletu rozličných jazykových prostriedkov, archaický štýl a dobovú patinu, čo pôsobí ešte provokatívnejšie, keďže kráľ musí oženiť nájdeného princa so škaredým chlapom, ktorý mu ho našiel, teda nadhadzuje sa tu aktuálny problém úradného tolerovania homosexuálneho partnerstva.
V groteske Škandalózne zahalenie autor zasa pseudovedeckým jazykom odôvodňuje pokus postavy odhaliť v zimnom parku svoj nahý totem, totiž vlastné telo, aby tak prekonala svoj „kategorický puritatív“. Podobnú významotvornú funkciu plní jazykový prejav aj v najlepšej poviedke Demolícia, láska moja, kde sa autor pohráva s motívom antropologizovaných mestských starých i nových budov, ktoré navzájom konverzujú, spomínajú, snívajú o svojej niekdajšej nádhere (jednej starej budove sa sníva, že sa k nej „priplichtilo lešenie“, iná najnovšia, zasa rozpráva iba po nemecky, ďalšia zasa lámanou slovenčinou).
Žilkov parodizačný zámer sa inde týka manželských či mileneckých vzťahov, ktoré ilustruje na príkladoch zo svetovej literatúry (napríklad Lou Andreas-Salomé a Rilke), aby karikovanými „vedeckými“ argumentmi hovoril o „reformovanom milenectve“, v ďalšom texte vyfabuloval príbeh prostitútky a vedca, skúmajúceho „tekutú fyziku“, útvar neveľmi vydarený a už vonkoncom nie porno, ktoré avizuje názov knihy. Takisto ani poviedka Odiseja, táto kritika byrokracie, nemá dostatok vtipu, aký by fraške nemal chýbať.
Druhým najvydarenejším Žilkovým textom je www.labyrint.fk. Odohráva sa vo svete počítačovej techniky. Postava sa ocitá vo virtuálnom deji a napriek tomu, že na displeji sa po čase objaví správa, že „program uskutočnil neplatnú operáciu“, postava touto virtuálnou realitou naďalej žije a trpí. Scény ako vystrihnuté z Kafkovho Procesu. Nie náhodou sa v úvode tvrdí, že Žilkovu knihu treba chápať aj ako zámerné plagiátorstvo.
A na záver riadny paradox: autorom spomínaného úvodu je Žilkov otec, vážený a vážny literárny vedec, univerzitný profesor, ktorý sa zúčastňuje na synových mystifikáciách vlastnou mystifikáciou. Aby bola kuriozita kompletná, dodajme, že knihu redigovala autorova matka Marta Žilková a ilustrovala Monika Žilková, jeho manželka. Celá rodina na bláznivom kolotoči literárneho experimentu.
