„Bežný človek si všimne v prvom rade to, že z úrokov z bankového vkladu banka strháva nie 15, ale 19 percent,“ priznáva najvýraznejší priamy efekt daňovej reformy na stále najrozšírenejšiu formu úspor na Slovensku Branislav Ďurajka z ministerstva financií. FOTO SME - MIROSLAVA CIBUĽKOVÁ

Aké sú najväčšie zmeny v tom, kto a aké dane a ako bude od januára platiť zo svojich investovaných peňazí, sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Sekcie daňovej a colnej ministerstva financií BRANISLAVOM ĎURAJKOM.

Čo daňová reforma zmení na zdaňovaní výnosov z úspor a investícií a cene finančných služieb?

„Všetky finančné produkty sa budú zdaňovať rovnako. Z daňového hľadiska preto nebude dôležité, do akého produktu si ukladáme peniaze, takže súťažiť budú produkty navzájom svojou atraktívnosťou, výškou ponúkaných výnosov a nie daňovou výhodou. Bežný človek si potom všimne v prvom rade to, že z úrokov z bankového vkladu banka strháva nie 15, ale 19 percent.“

Bude inak vyzerať daňové priznanie?

„Čo sa teraz zdaňuje osobitnou sadzbou, sa považuje za vyrovnanú daňovú povinnosť - peniaze sú už raz zdanené a neuvádzajú sa v daňovom priznaní. Po novom bude mať daňovník po konci zdaňovacieho obdobia, ak sa mu to oplatí, možnosť tieto príjmy uviesť tiež a uplatniť si aj na ne nezdaniteľné minimum. Môže sa totiž stať, že mu vznikne preplatok na dani. Ten si potom vypýta od daňového úradu späť.

Keď bude mať daňovník okrem úrokov iné príjmy vhodnote nula, a bola mu zrazená 19-percentná daň z 10-tisícového úroku, teda 1900 korún, podá si daňové priznanie. Nezdaniteľnú časť má 80 832 korún, takže jeho základ dane je nula. Zaplatil však preddavok 1900, a vypýta si späť.

Je tu ešte jedna zmena. Teraz sú od podávania daňového priznania oslobodené príjmy do 10-tisíc. Po novom ho bude povinný podať daňovník, ktorého príjmy presiahnu 50 percent nezdaniteľného základu, ktorý je 80 832 korún.“

Dá sa povedať, že niektoré finančné produkty získajú a iné stratia?

„Nedá, pretože bude jednotná sadzba a rovnaké pravidlá. Druhá stránka je, že daňovníci s nízkymi príjmami, povedzme žena v domácnosti, ktorá má nejaké úspory v banke, si tak budú môcť túto daň zohľadniť. Je to dôsledné dodržanie princípu, že všetky príjmy sa majú zdaňovať rovnako. Ak si má možnosť uplatniť nezdaniteľnú časť ten, kto má príjmy zo zamestnania, mal by mať tú možnosť aj ten, kto má príjmy z úrokov. Pre ľudí s vysokými príjmami nebude mať zmysel, aby sa s tým ‘hrali‘, dopracovali by sa aj tak k tomu istému výsledku.“

Zmení sa niečo v tom, kto daň vypočítava a odvádza?

„Ľudia, čo sa s týmto nechcú zaťažovať, môžu pokojne spávať ďalej, nemusia sa o to vôbec starať. V zásade všetko, či už zrazenie dane zúrokov, alebo z výnosu z podielového listu, zabezpečí pre nich banka alebo správca, teda ten, kto im príjem vypláca. Bude potom na vlastnom zvážení a iniciatíve občana, či sa tým chce po skončení roka zaoberať a vyrovnávať si to v ročnom daňovom priznaní.

Pri predaji cenného papiera nenastáva žiadna zmena. Rovnako ako doteraz, príjem z predaja je daňovník povinný uviesť v daňovom priznaní a zaplatiť daň.“

Finančné služby zostanú oslobodené od dane z pridanej hodnoty?

„Smernica Európskej únie o DPH vymenováva, ktoré služby môžu alebo dokonca musia byť od tejto dane oslobodené. Takéto služby majú byť oslobodené od DPH.“

Ako to bude s výnosmi z investícií z obdobia do konca tohto roka, teda ešte počas platnosti starých pravidiel?

„Všeobecne napríklad platilo, že pri predaji po troch rokoch je výnos od platenia dane oslobodený. Toto sa v novom zákone už nenachádza - akýkoľvek výnos z predaja cenných papierov bude zdanený, samozrejme, len rozdiel medzi nadobúdacou a predajnou cenou a všetky výdavky. V zákone je prechodné ustanovenie. Pri zdanení výnosu z predaja cenných papierov, nadobudnutých do konca roka 2003, sa postupuje podľa doterajších predpisov, trojročné obdobie zostáva zachované.“

Reforma mení aj zdaňovanie úspor BRATISLAVA - Ešte menej budú zarábať od nového roka vklady v banke. Spôsobí to daňová reforma, ktorá zvýši daň z úrokov z 15 na 19 percent. Na zmeny sa môžu tešiť majitelia akcií - dividendy z nich sa už viac zdaňovať nebudú.

Výnosy, zdaňované dnes osobitnou sadzbou - najčastejšie ide o úroky, sa však od januára budú môcť zahŕňať do daňového priznania. Dnes to možné nie je, daň sa vypočíta a odvedie. Ale komu sa to bude hodiť, môže si úroky pripočítať k príjmom a z nich uhradenú daň považovať za preddavok. Priemerne zarábajúci človek by tým iba strácal čas, dopracoval by sa k rovnakému výsledku. Získať ale môžu ľudia, čo zarábajú menej alebo vôbec nepracujú.

Veľa sa nezmení v tom, kto daň vypočítava a odvádza. Pri bankovom účte nikomu starosti nepribudnú - zaplatenie dane zariadi banka. Ale už zahrnutie do daňového priznania bude na tom, koho účet je. To však bude dobrovoľné.

V súlade s koncepciou reformy sa rušia výnimky z platenia daní, čo sa výrazne dotkne napríklad majiteľov cenných papierov. Pri cenných papieroch kúpených do konca tohto roka totiž nemusia platiť daň z príjmov z ich predaja, ak ich vlastnia alebo budú vlastniť dlhšie než tri roky. Úľava v januári zanikne. Tieto príjmy sa navyše nezdaňujú ani za kratšie obdobie, ak suma nepresiahla 50-tisíc korún. Od januára sa hranica zníži na 21-tisíc.

Bankový vklad

Banky dnes pripíšu na vklad za rok úrok niečo vyše tri percentá. Vzápätí však odpočítajú 15 percent dane. Ak je na vkladovom účte 100-tisíc korún, úrok je za rok pri ponúkaných 3,2 percenta 3200 korún. Toľko banka pripíše, ale hneď strhne 15-percentnú daň z úroku - 480 korún. Úrok, ktorý skutočne majiteľ účtu zarobil, klesne na 2720 korún.

Keby sa už z tohto úroku platila 19-percentná daň, úrok by sa znížil o 608 korún. Vkladateľ by tak dostal „čistých“ 2592 korún.

Vklady v bankách preto budú od budúceho roka zarábať ešte menej ako teraz. Neovplyvní to iba vyššia daň, nižšie by mali byť aj samotné úroky. „Očakávame pokles sadzieb na medzibankovom trhu, čo ovplyvní aj ochotu bánk platiť za primárne zdroje, ktoré získavajú od obyvateľstva. Úroky ponúkané klientom preto pôjdu skôr dole,“ povedal Elizej Macho z Tatra banky.

Podielový fond

Pri predaji podielových listov dnes mnohí investori daň neplatia. Využijú totiž oslobodenie od platenia dane, ak vlastnia tieto cenné papiere viac ako tri roky, alebo ich výnos neprekročí hranicu 50-tisíc, do ktorej sa nezdaňuje. Podľa správcovských spoločností teraz vďaka týmto úľavám výnosy z podielových listov zdaňuje iba veľmi málo drobných investorov.

Pre podielové listy zakúpené od januára tak bude platiť, že zo zhodnotených peňazí vo fonde takmer jednu pätinu ukrojí daň z príjmov.

Kto a ako platí akú daň?

produkt daň predmet zdanenia teraz potom kto daň vypočíta a odvádza

PRAVIDELNÉ PRÍJMY

bankový vklad daň z príjmov úrok osobitná sadzba dane 15 % 19 % banka

podielový list daň z príjmov výnos osobitná sadzba dane 15 % 19 % správcovská spoločnosť

akcia daň z príjmov dividendy osobitná sadzba dane 15 % nebude sa zdaňovať -

dlhopis daň z príjmov výnos osobitná sadzba dane 15 % 19 % emitent - akciová spoločnosť alebo štát

JEDNORAZOVÉ PRÍJMY

životná poistka daň z príjmov rozdiel* osobitná sadzba dane 15 % 19 % poisťovňa

služby  banky, správcu, poisťovne DPH služby správcu, správa oslobodené oslobodené -

predaj cenného papiera (akcia, dlhopis,podielový list a pod.) daň z príjmov výnos** progresívna sadzba 10 až 38 %,rôzne oslobodenia 19 % majiteľ

* medzi plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia a zaplateným poistným

** rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, znížený o súvisiace poplatky

Pozn.: Teraz sa tieto príjmy a zaplatená daň - osobitnou sadzbou - už nezahŕňajú do daňového priznania. Od budúceho roka sa to bude dať.