Záchranári stoja pred budovou centrály talianskej vojenskej polície na predmestí Násiríje. Po výbuchu z nej zostali len trosky. FOTO - TASR/EPA
. O život prišlo aj deväť Iračanov.
K atentátu došlo paradoxne v čase, keď sa Američania snažia zmenou svojej irackej politiky a urýchlením odovzdávania moci do rúk Iračanov zabrániť atentátom podobného typu.
V spôsobe uskutočnenia sa včerajší útok takmer v ničom nelíšil od predošlých akcií: samovražedný atentátnik s náložou umiestnenou v nákladnom aute sa priviezol do tesnej blízkosti talianskeho štábu a odpálil sa. „Výbuch zničil desiatky domov. Zranil aj moje dve dcéry,“ povedala agentúre Reuters telefonicky jedna zo svedkýň Ajša Wahábová, ktorá býva neďaleko miesta incidentu.
Útok včera ostro odsúdila väčšina európskych lídrov. Pokiaľ francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin označil obete atentátu za „spojencov a priateľov Francúzska“, britský premiér Tony Blair upozornil, že incident potvrdil pretrvávanie hrozby terorizmu. Nezvyčajne tvrdo sa vyjadril aj pápež, ktorý včerajšiu udalosť označil za „podlý útok na mier“.
Niekoľko talianskych opozičných poslancov ihneď požiadalo vládu o stiahnutie zvyšných vojakov z Iraku, premiér Berlusconi túto možnosť odmieta. „Poslali ich do irackých plameňov, pretože chceli urobiť láskavosť Bushovi bez ohľadu na riziko,“ tvrdí opozícia. „Žiadne zastrašovanie nás neprinúti ustúpiť od túžby pomôcť tejto krajine v jej raste a prebudovaní na princípoch slobody a bezpečnosti,“ odpovedal im predseda vlády. V podobnom, no podstatne neutrálnejšom duchu sa vyjadril aj taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi, podľa ktorého by jeho krajina mala pokračovať v boji proti terorizmu po boku svojich spojencov v Spojených národoch.
V súčasnosti pôsobí v južnej časti Iraku takmer 2300 talianskych vojakov, ktorí tu slúžia v mnohonárodných silách pod britským velením. Tri stovky z nich pôsobia spolu s kontingentom 110 rumunských vojakov práve v Násiríji.
V čase, keď v Iraku zabíjali bomby, rokoval vo Washingtone šéf civilnej správy Paul Bremer s predstaviteľmi Bushovej administratívy o tom, ako čo najrýchlejšie odovzdať vládu v krajine Iračanom. Americká vláda aj Bremer chcú, aby terajšia iracká vládna rada vypracovala novú ústavu, na základe ktorej by sa dali vypísať demokratické voľby. Predseda rady Džalál Talabání je však skôr za to, aby sa o spísanie základného zákona postarala dočasná vláda, ktorá by podľa neho mala vzniknúť čo najskôr. Odôvodňuje to averziou Iračanov proti rade, ktorí ju chápu len ako výkonný orgán americkej okupácie. (mm, reuters, čtk)
