V Rusku sú zimy kruté a dodávky tepla často zlyhávajú. FOTO - TASR/EPA
Nijaké mesto na svete nepozná také teplotné výkyvy ako Jakutsk, metropola najväčšej ruskej republiky Sachalin. Zima trvá osem mesiacov, teploty klesajú až na mínus 64 stupňov pod nulou a v krátkom lete zasa stúpajú až na 40 stupňov Celzia. Podobne ako celá republika, mesto leží na večne zamrznutej pôde. Globálne otepľovanie mu vraj zatiaľ nijak výrazne neškodí. Väčšie obavy majú vedci z nešetrných zásahov ľudí.
Jakutsk má asi 230-tisíc obyvateľov a pôsobí ako moderné mesto. Na pôde, ktorá nikdy nerozmrzne, stoja domy s farebnou omietkou, divadlá a hotely, po asfaltových cestách sa preháňajú limuzíny a na Leninovej triede sa prechádzajú dámy v norkových kožuchoch až po zem. Jeho infraštruktúra si však vyžaduje veľké investície a neustále zdokonaľovanie.
„Prostriedky však väčšinou chýbajú,“ hovorí profesor jakutského Ústavu pre výskum pôdneho ľadu Mark Šac. „Príroda je tu veľmi zraniteľná. Keď sa poruší večne zamrznutá pôda, začína sa rýchly proces topenia. Nešetrný zásah môže napáchať veľké škody.“ To, či pôda v Jakutsku bude mať mínus päťdesiat, alebo mínus 43 stupňov, veľkú úlohu nehrá. „Pre nás spočíva problém skôr v tom, že v domoch je horúca voda. Pôda pod nimi sa stáva vlhkou, a to vedie k deformácii stavieb,“ vysvetľuje.
Jakutsk bol vraj prvým mestom na svete, kde sa začali stavať domy na „nožičkách“. Držia ich betónové pylóny zasadené hlboko do zľadovatenej pôdy. Technológiu vymysleli sovietski vedci zhruba pred 30 rokmi a vďaka nej sa podarilo vyriešiť problémy so zásobovaním domov vodou a teplom. V päťdesiatstupňových mrazoch je v bytoch teplo a útulne, ak sú stavby správne postavené. Obyvatelia štvorposchodového domu v centre Jakutska sa tento rok v októbri zdesili, keď budova začala „chodiť“ a múry sa „otvorili“. Zrekonštruovať sa budova už nedala.
„Pylóny by sa mali dostať do hĺbky najmenej deviatich metrov. Keď ide o budovy technického účelu alebo priemyselné, potom dvadsať až tridsať metrov,“ vysvetľuje profesor Šac. Technológia sa však nie vždy dodržiava. Pôda sa potom vzoprie a pylóny vytláča ako stromy v lesoch.
Ľad pôsobí ako cement v betóne a z pôdy sa stáva monolit. V lete však horná vrstva rozmrzne do hĺbky troch metrov a miestni obyvatelia si môžu rýchlo vypestovať trochu zeleniny. V miestach, kde stoja domy, rozmrznutie môže dosiahnuť až dvojnásobnú hĺbku.
Predpokladá sa, že zľadovatená pôda tvorí asi 25 percent všetkej súše na zemeguli. V Rusku zaberá asi 65 percent jeho územia. Už v roku 1848 sa ruský bádateľ Fjodor Šergin rozhodol preskúmať zmrznutú jakutskú pôdu. Vykopal „studňu“ hlbokú 117 metrov, ale nikde nenarazil na vodu. Až za sovietskych čias vedci zistili, že zľadovatená pôda je na väčšine jakutského územia až do 150 metrov.
ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Jakutsk
