v Španielsku. Bohatý majiteľ veľkoskladu s textilom a pištoľou na stole sa dušuje, že celý čas len pracuje. Po štvrtej, keď zatvorí sklad, pozerá doma televíziu. Nenápadná Číňanka Chen obchoduje s textilom a po večeroch doma cvičí bojové a liečivé umenie.
Každé veľkomesto má vďaka expanzívnej povahe Číňanov svoju čínsku štvrť. Spleť lacných reštaurácií, pouličné bufety, starých bradatých bylinkárov, nebezpečnú zabijackú bandu v čiernych kožákoch. Aspoň tak to vidieť v amerických akčných filmoch.
Na Slovensku je v každom, aj najmenšom mestečku, aspoň jeden čínsky obchod. V Bratislave je Číňanov najviac. Namiesto jednej štvrte sa rozptýlili po celom meste. Medzi seba nepustia len tak hocikoho, odmietajú sa fotiť aj zverejniť mená. V tichosti húževnato pracujú a žijú svoj život. Aký?

Záujmom čínskych prisťahovalcov na Slovensku je obchod. Lacným textilom a topánkami konkurujú domácim predajcom, pretože záujem o lacný sezónny tovar neklesá. Okolo bratislavských veľkoskladov na Starej Vajnorskej a na trhovisku Miletičova vznikli provizórne čínske štvrte, kde sa miešajú Číňania s domácimi obchodníkmi a vietnamskými stánkarmi. Bez tlmočníka by sme sa medzi nich nedostali. Väčšinou hovoria biednou slovenčinou, o krajinu, v ktorej žijú, sa nezaujímajú a o svojom živote nechcú hovoriť. Pri našom tlmočníkovi trochu ožijú, mnohým z nich pomáhal vybavovať papiere alebo prekladal súdne spory.
Medzitým, ako so sprievodcom chodíme po miestach, kde sa dá naďabiť na Číňanov, hovorí, ako sa ako devätnásťročný vybral do Číny hľadať svojho majstra bojových umení. Tam získal základy čínštiny, ktorú neskôr vyštudoval na Slovensku. Románový príbeh o hľadaní cesty vždy prerušia životné osudy ázijských predavačov, ktorí sa vybrali do Európy za lepším životom, a momentálne ho hľadajú u nás.

Vycestujú, aby sa vrátili
"Boli ste v Číne?" pýta sa malý obchodník a na očiach mu vidno, že ak nie, tak ťažko pochopíme, o čom to celé je. V garáži nákupného centra parkuje jeho pomerne drahé auto a pri obyčajnom vrecúškovom čaji sa aj s partnerkou rozhovoria o pomeroch. "Aj v Číne to tak robíme - ak si priatelia potrebujú niečo povedať, idú na čaj." Na Slovensku sú vyše šesť rokov, a keďže im zrušili povolenie na pobyt, museli si ho vybaviť v inej krajine, aby oň mohli opäť zažiadať tu.
Panej, oblečenej podľa poslednej módy z Miletičky, pobyt nepredĺžili, lebo doniesla neplatné potvrdenie z nemocnice. Niekto z personálu ho vraj sfalšoval bez jej vedomia. Vec postúpila právnikovi a hoci vyhrala, pobyt jej už vypršal. Musela odcestovať, aby sa mohla vrátiť.
Podobné problémy má u nás podľa ich odhadu viac ako polovica Číňanov. "Moji kamaráti, s ktorými chodím na pivo, ich zažili všetci. Niektorí museli zaplatiť dvesto- až tristotisíc, aby sa dostali naspäť na Slovensko," hovorí predavač. "Nemôžem povedať komu, ale išlo to k policajtom." Okrem povolenia na pobyt mu policajti nedávno vzali aj vodičský preukaz. Šoférovanie bez dokladov pri cestnej kontrole rieši dohodou na určitej sume.

Pred cestou si požičajú
Keď Číňania odchádzajú z Číny do zahraničia, požičajú si doma veľké peniaze. V cieľovej krajine, napríklad aj na Slovensku, síce dokážu prežiť bez veľkej námahy, ale vrátiť sa domov je skoro nemožné. Museli by vrátiť požičanú sumu, a tú nemajú z čoho našetriť.
Predavač, ktorý sa niekoľkokrát ospravedlnil, že nám nepovie svoje meno, kedysi vlastnil obchod na severe Slovenska. Väčšina z nás by jeho meno aj tak nevedela vysloviť a jeho tvár by medzi ostatnými krajanmi tiež stratila jednoznačnosť. Číňania však zamestnávajú aj Slovákov, ktorí by mohli svojho šéfa spoznať, a boli by problémy. Aké, to už nekonkretizujú. Dnes ho živí partnerka, ktorá má svoj obchod doteraz.
Stovky podobných stánkov s rovnakými tričkami, bundami a teplákami s rovnakými cenami si vraj nekonkurujú, boj prebieha skôr medzi čínskym a ostatným tovarom. Kvalita čínskych výrobkov sa vraj v posledných rokoch zvýšila, ceny naopak - nie.

Čínske vzťahy
Vzťahy v čínskej komunite podľa predavača nie sú najlepšie. Hoci najprv tvrdí, že si predajne nekonkurujú, vzápätí sa posťažuje, že kamarátstva ničia spory v podnikaní: "Ide to od jedného pokazeného vzťahu k druhému," hovorí. Kamaráta má dovtedy, kým sa nerozhnevajú, potom si hľadá ďalších.
Všetci svorne tvrdia, že po práci idú domov, pozerajú televíziu a spia.
Naše diskotéky ich vraj nebavia, doma majú tradičné čínske tance a s nimi by tam nezapadli.
V polovici augusta oslavovali Sviatok strednej jesene, s priateľmi sa išli najesť do čínskej reštaurácie. Chýba im tu veľký festival čínskeho Nového roku, nič také pekné tu vraj nemáme. "Problémy so Slovákmi? Tí múdrejší nám porozumejú hneď a tým menej rozumným to zopakujeme ešte raz pomalšie," hovorí predavač, obaja sa rozlúčia a náhlivo odchádzajú.

Ázijské Las Vegas
Čínske kasíno prerobil majiteľ z čínskej reštaurácie, akých sú v Bratislave desiatky. Napriek tomu, že čínske jedlo je vo svete jedným z najlacnejších, u nás patrí k najdrahším. Kasíno v Prievoze vlastní podnikateľ, ktorý je v komunite veľkým pojmom - založil u nás Čínsky krajanský spolok.
Okolo obeda sú v herni len dve slovenské čašníčky. Keď zistia, že prišiel čínsky prekladateľ, jedna z nich napodobní vetu, ktorú sa naučila. Keď ju povedala Číňanom, zahriakli ju, že žena tak rozprávať nemôže. Až prekladateľ ju poučí, že je to celosvetovo známa nadávka.
Majiteľ vraj odcestoval domov do Číny, ostatní išli na nákupy a hneď sa vrátia. Listujeme zatiaľ v Stredoeurópskych novinách pre Číňanov, žurnále, ktorý šéf kasína a krajanského spolku vydáva v spolupráci s komunitou v Budapešti. Pár strán v čínskych znakoch preberajú z maďarského vydania, na vrchnom liste sú správy zo Slovenska. Malý syn čínskej lektorky píše zážitky z udomácňovania sa v slovenskej základnej škole, ďalší článok informuje o korupcii na Slovensku, kde sa za tri roky nič nezmenilo. Náš sprievodca ukazuje znaky, ktoré znamenajú "Bugár" a "Dzurinda". So sebou má brožúrku o základných kultúrnych zvykoch Slovákov a prehľad slovenskej politiky, ktorú sám napísal po čínsky. Výtlačky rozdáva čínskym obchodníkom, aby mali aspoň minimálne informácie o krajine, v ktorej žijú.

Existujú Hadie hlavy?
Číňanom už tlmočil v množstve súdnych procesov. Nechce o nich rozprávať, spomína akurát na vyriešenú vraždu bohatej majiteľky skladu, ktorú zabil prevádzkovateľ firmy, keď chcela sklad predať. Sám medzi čínsku komunitu neprenikol úplne. Čo nechcú povedať, to dokonale utaja a nám ostáva len veriť, alebo neveriť tomu, čo sa hovorí.
Tak je to aj s chýrmi, ktoré idú o Hadej hlave. Hlava je tá, čo vedie telo hada. V čínštine je to synonymum pojmu hlavný prevádzač. Nejde však o žiadnu organizáciu, je to len doslovný preklad, ktorým sa označuje každý prevádzač.
Existencia tajnej čínskej organizácie sa na Slovensku zatiaľ oficiálne nepotvrdila, sem-tam sa však v médiách objavia správy o pomste medzi čínskymi obchodníkmi, ktorí vybehnú z džípov s palicami v ruke a potom zase zmiznú. Číňania, ktorí sa zaoberajú tradičným čínskym umením, sú však presvedčení, že cnosti bojovníka bránia zneužívať bojové umenie na obyčajné výpalníctvo.
Pri jednom zo skladov na Starej Vajnorskej ceste vystúpi z auta "dlhovlasý Bruce Lee" s koženou rukavicou na ruke. Tlmočník položartom vyťahuje legendu, podľa ktorej bojovníci kung-fu trénujú údery do suda s pieskom, napusteným jedom. Ak takíto ľudia niekomu podajú ruku, vedia vraj vyslať jedovatú energiu, ktorá okamžite zabíja. Preto si ruku izolujú rukavicou. Aj keď takmer žiaden Číňan, ktorý sa na Slovensko prisťahoval, necvičí niektoré z umení, pre istotu hneď odvrátime pohľad. Na pokoji nechávame aj pracovníkov skladu, ktorí na priečelí paličkami naberajú z misiek obed.
Podnikateľ uprostred papúč
V obrovskej hale plnej šatstva a farebných papúč nás prijme obchodník, ktorý si, samozrejme, neželá zverejniť meno ani podobu. V malej studenej kancelárii sa usadí na stoličku a bez mimiky reaguje na otázky. Na Slovensko prišiel s cieľom investovať, otvoriť si firmu. O našej krajine sa dopočul od kamaráta, ktorý mu opísal obchodné príležitosti. Doma mal dobré kontakty s textilnou fabrikou, ktorej lacné výrobky teraz predáva. Do veľkoskladov chodia všetci majitelia malých čínskych obchodíkov po tovar. Ich vlastníci patria k bohatým ľuďom, no navonok to nedávajú najavo.
"So žiadnymi veľkými problémami sa u vás nestretávam a firmu mám legálne," hovorí. "Doteraz som predával tovar s miernym ziskom, no tento rok vzniklo veľa podobných skladov a väčšinu tovaru predávam za dovozné ceny. Nezarábam teda skoro nič." S našincami sa kontaktuje len v prípade, že potrebuje niečo vybaviť a len málokedy sa idú spolu zabaviť. Dodáva, že sem prišiel hlavne obchodovať a tomu venuje najviac času. Od ôsmej do štvrtej je s manželkou v práci a potom doma pozerá televíziu - to tvrdí zhodne so všetkými Číňanmi.

Číňania nechodia na dovolenky
"My Číňania nemáme zvyk chodiť na dovolenky," opisuje podnikateľ životný štýl. Tí, čo na to majú, cestujú najmä domov. Jeho manželka sa domov dostane raz za dva roky, on vďaka objednávkam tovaru niekoľkokrát ročne. Mnohí bohatí obchodníci posielajú svoje deti študovať do Ameriky alebo aspoň medzi deti diplomatov. Jediný syn tohto obchodníka študoval štyri roky v Číne, až potom prišiel sem, a teraz je štvrták na bežnej základnej škole. "Chcem, aby sa dobre naučil po slovensky a aby vyštudoval slovenské právo. To by nám mohlo v budúcnosti pomôcť."
Cez debatu o akčných bojových filmoch sa nenápadne snažíme dopátrať, či na Slovensko neprišli aj čínski bylinkári, alebo bojovníci "behajúci" po stenách. Celkom dobre by mohli žiť niekde v skladoch za balíkmi a kontajnermi so šatstvom. Obchodník pokojne hovorí, že u nás je také priaznivé podnebie, že za sedem rokov ani raz nebol chorý, a preto sa po lekároch ani bylinkároch nezháňal. O ľuďoch, ktorí sa venujú bojovým umeniam, už niečo doma počul, ale tým filmovým bájkam by sme nemali veriť. Ani keď ukazujú bandy zabijakov. "Na Slovensku som také veci nevidel a neviem o nich nič. Vedieme pokojný život a chceli by sme, aby to takto pokračovalo ďalej," hovorí bez emócií. Keď sa obzeráme po kancelárii, či by sa nedal niekde vyfotiť aspoň detail pripomínajúci Čínu, na stole zbadáme pištoľ. Obchodník však už vyťahuje zo škatule kockované papučky a strká nám ich ako darček na rozlúčku.

Scivilizovaný Európou
Vo vedľajšom veľkosklade je šéfom Číňan, ktorý k nám prišiel až po rokoch strávených v Holandsku. "Choďte za inými, ja som už príliš scivilizovaný Holandskom," posiela nás preč. Hovorí, že Číňanov, ktorí do Európy prišli priamo z domu, poznať podľa hrozne hlasného rozprávania.
"Medzi mnou a inými Číňanmi je rozdiel. Nesprávam sa ako moji príbuzní v Budapešti, ktorí sa pri obede povyzliekajú a takto chodia po dome." Na Slovensku mu prekáža viac vecí, najviac však zlé cesty a ako správnemu Holanďanovi netolerantnosť k cyklistom.

Bufet vedľa skladov
Neďaleko skladov je čínsky bufet, kam chodia jesť celé rodiny aj zamestnanci firiem v okolí. Vedie ho Číňanka, ktorá pri rozhovore neprestáva obsluhovať hostí. Okrem tradičnej čínskej stravy pozná už len McDonald. Naše jedlo neje. Číňanom sa zdá naša strava veľmi slaná, nám tá ich príliš pikantná. Ak by používali len korenie, ktoré dávajú do jedla doma, vôbec by nám to vraj nechutilo. Hovorí, že všetci by sme bezpodmienečne mali ochutnať pekinskú pečenú kačicu. Niektoré potraviny do kuchyne sa dajú zohnať aj u nás, časť musí dovážať z Číny.
Šéfka provizórnej reštaurácie sa usmieva, keď tvrdí, že je jej tu dobre. Číňania, hovorí, majú jednu vlastnosť - vedia zdolávať utrpenie. Ako? Trpezlivosťou a pracovitosťou, znie jej odpoveď.

Predsa len kus mystiky?
Číňania si v Európe s veľkým pôžitkom dávajú západniarske mená - Peter, Zuzka, Majka. Sharon Chen je trochu iný prípad, meno Sharon dostala od anglického lektora na vysokej škole. Vyštudovaná počítačová technička žije na Slovensku už jedenásť rokov a dobre ovláda náš jazyk. Už si nemýli slová pršať a prsia, takže keď vidí dážď, nemystifikuje slovenský personál čínskej reštaurácie, kde pred rokmi robila, výkrikom: Aké veľké prsia! Teraz predáva textil, no od iných čínskych obchodníčok sa líši tým, čo vie.
Ešte doma spoznala majstra Lu, ktorý ju začal učiť taoistickú duchovnú kultiváciu. Staré čínske umenie, ktoré učí koncentrovať ohromnú energiu, slúži ako nástroj na liečenie alebo aj ako bojové umenie.
Rozprávame sa v čajovni v centre Bratislavy, kde pri nízkom tradičnom stolíku vykoná personál obradnú prípravu a podávanie čaju. Pre nás hlboká exotika, ale Sharon ukazuje na šáločky, štetce, sitká a malé čajníky, že to majú doma. Na klasické pitie čaju však doma niet času.
Sharon Chen rozpráva, ako kedysi týmto duchovným technikám vôbec neverila, lebo v krajine sa objavilo mnoho šarlatánov. Raz však videla majstra z provincie Sichuan, a keď stretla učiteľa Lu, bola rozhodnutá pridať sa k taoistickej škole Taijimen. Pomocou cvičenia a štúdia teórie sa už sama aj uzdravila.
Od svojho učiteľa prebrala ešte jednu tradičnú zručnosť - čínsku medicínu. Pomocou byliniek pomáha sebe aj svojim známym. Na Slovensku objavila tiež množstvo užitočných bylín a rastlín, no tie špeciálne si kupuje roztlčené na prášok v Číne.
"Chodím do práce, cvičím a študujem teóriu," opisuje svoj život Chen. "Učiteľ nás učí, aby sme sa na veci nepozerali z jedného uhla pohľadu a vyhli sa tak predsudkom," hovorí a dodáva, že to je zatiaľ všetko, čo by chcela o tom povedať.
"Je mi ľúto, ale žiadne tajomné a temné veci neexistujú," smeje sa Chen na rozlúčku.

V Slovenskej republike narastá počet cudzincov s povoleným pobytom najmä z krízových častí sveta. Zároveň dochádza k stále vysokému počtu pokusov o nelegálny vstup cudzincov na územie SR nedovoleným prekročením štátnej hranice. Sumy za organizovaný prevoz nelegálnych migrantov z domovskej krajiny do niektorých štátov západnej Európy sa pohybujú od 5 000 do 8 000 dolárov za osobu.

Súčasťou legálnej migrácie sú aj mimoriadne formy pobytu, ktoré umožňujú cudzincom legálne sa zdržiavať na území našej krajiny ako utečencom, ktorí dostali azyl na území SR.

Autor: Text, foto: DENISA VOLOŠČUKOVÁ