V lete uprostred horúčav starým ľuďom neodporúčajú vychádzať na slniečko, majú sa chrániť. Naopak, mladosť by už najradšej v marci v tričkách do ulíc, predviesť tú krásu, silu svalov a tvarov. A čo naši starkí? Zatiahnuť rolety a čakať, kedy slnko zapadne. Nie najlepší pocit. Kto sa toho dožije, musí rátať, že pribudnú rekvizity každodenného života. Začína sa to okuliarmi, pokračuje zubami, paličkou, rôznymi strojčekmi na uši a srdce. A kopou liekov.
S týmto všetkým treba žiť, nič nezabúdať a hlavne tváriť sa, že je všetko v poriadku. To je len technická stránka veci, tú ľudskú máme v moci my, čo obklopujeme našich starkých. Prisadnime si v tieni k našim starkým, oplatí sa. Tí od radosti, že sme si ich všimli, sa rozhovoria. A slnko, pred ktorým sme sa prišli skryť, sa nám vráti tým, čo sa od nich dozvieme. To, čo zažili, čím prešli a aké z toho urobili závery, môže byť mnoho ráz užitočnejšie ako surfovanie po internete.

Vždy som rád počúval starších, skúsenejších, ktorí s nadhľadom hovorili o tých najchúlostivejších veciach, strhávali tajomstvá, lebo už prešli tmavým lesom života a stali sa slobodnejšími - nemajú dôvod niečo predstierať. Netúžia po kariére, túžia jedine po tom, aby našli niekoho, kto ich bude počúvať. A to im môžeme pri troche trpezlivosti bohato poskytnúť.

Viem, ľahko sa o tom píše. Ťažšie je si sadnúť a počúvať mnohokrát stokrát počuté. Starí ľudia majú času dosť. Profesor Zachar, keď ma stretol ako študenta, na všeličo sa ma vypytoval, ja som mu poctivo odpovedal a on uprostred dôležitej odpovede strihol: "No tak, zbohom." Otočil sa a odchádzal, bez toho, že by sa bol dozvedel odpoveď. Skrátka, ponáhľal sa. Všetko som si uvedomil, keď som ho stretol naposledy. Pýtal sa ma takisto na všeličo a ja s pohľadom na hodinky som hľadal ‚skulinku' v jeho záplave reči, kedy ja tentoraz musím povedať "Zbohom!", lebo sa ponáhľam.
Takto sme všetci šachovaní - mladí starými a starí mladými. Oscar Wilde v jednej zo svojich hier hovorí: "Človek by mal byť láskavý, najmä keď má v ruke tromfy." Mladosť ich má, takže trochu láskavosti, "tričkári", a všetko sa vám vráti.
A teraz neviem, na ktorú stranu patrím, či do tieňa, alebo na slnko!
Váš stĺpček