Systém ESP (Electronic stability program) likviduje šmyk skôr, ako to vodič zaregistruje. Pôvodne sa začal montovať len do drahých áut, dnes je už aj v malých. FOTO PRE SME – RASTISLAV CHVÁLA
Prvý sneh vníma každý po svojom. Najcitlivejšie by naň mali reagovať vodiči, pretože s pribúdajúcim snehom na ceste klesá priľnavosť pneumatík k vozovke a z ciest sa stáva veľké klzisko. Každá sekunda v cestnej doprave je iná a to platí aj o rôznosti situácií, v ktorých sa ľudia za volantom ocitajú. Existuje niekoľko univerzálnych spôsobov, trikov a návykov, s ktorými môžu zvládnuť nebezpečie zasnežených ciest.
Základ v zime sú zimné pneumatiky, navyše takmer do každého nového auta je možné za príplatok objednať systémy, ktoré môžu uľahčiť jazdu v ťažkých podmienkach. ABS – protiblokovací systém, ktorý zabraňuje blokovaniu kolies pri prudkom brzdení a nekontrolovanému šmýkaniu sa po ceste, sa dá objednať aj na najmenšie autá. Ceny ABS sa začínajú pri zhruba 20-tisícoch, čo býva aj pri malých autách menej ako sedem-osem percent ceny celého auta. Mnohí vodiči ABS podceňujú, stáva sa to najmä tým, čo sa považujú za odborníkov.
Do menších a lacnejších áut sa začali dodávať za príplatok ďalšie bezpečnostné prvky, ako ASR, ktoré zabraňuje prešmykovaniu kolies pri jazde napríklad na ľade a snehu, alebo pri prudkom zrýchľovaní z miesta. Ďalší systém – ESP aktívne zasahuje do riadenia pribrzďovaním kolies, ak je auto v šmyku. Cena ESP sa väčšinou neodlišuje veľmi od ceny ABS, niektoré automobilky dodávajú ESP spolu s ABS.
Automobilky stále vyvíjajú množstvo ďalších systémov zvyšujúcich bezpečnosť, ale priplatenie všetkých by stálo značnú časť peňazí. Skratky ako BA, BAS, DBC, EBA (brzdový asistent), EDS (elektronický uzáver diferenciálu), HAC (pomoc pri rozbiehaní napríklad do kopca), či HDC (kontroluje auto pri jazde dolu kopcom a pribrzďuje kolesá), motoristom zatiaľ veľa nehovoria, ale postupne sa pravdepodobne stanú podobne známymi, ako je dnes ABS, ktoré majú už aj niektoré autobusy na slovenských cestách. (chv, rf)
Ako sa sprÁVA AUTO PODĽA TYPU POHONUPredný pohon na snehu
Koncepcia poháňanej prednej nápravy je najrozšírenejšia pri moderných vozidlách a mnoho našich motoristov iba presedláva zo starých škodoviek a sovietskych vozidiel na predný pohon. Okrem výhod sa na snehu prejavujú aj nevýhody. Pri prešmykovaní predných kolies sa vozidlo ťažko ovláda a na natočenie volantu nemusí reagovať tak, ako si to predstavujeme. Práca s plynom môže ovplyvniť bezpečné predbiehanie alebo prejazd zákrutou.
Pred zákrutou treba včas vozidlo ubrzdiť a pomaly nasmerovať dovnútra zákruty. V druhej časti zákruty môžeme pridať plyn, aby boli kolesá v zábere, pritom však musia byť nasmerované v nami požadovanom smere. Pri náhlom šmyku a vybočení zadnej časti auta z vopred zvoleného smeru (pretáčavý šmyk) treba rýchlo a krátko pootočiť volantom na opačnú stranu, „kontrovať“ a pritom pridať plyn, čo je trochu paradoxné na vzniknutú situáciu. Pridanie plynu môže byť výraznejšie, ale kontra volantom by nemala byť dlhá.
Pri nedotáčavom šmyku (auto ide „po nose“ von zo zákruty) treba natočením volantu sledovať smer zákruty a ubrať plyn do takej miery, aby motor kolesá nebrzdil a ani nezrýchľoval. Natočenie volantu nemá byť oproti zvolenému smeru veľké ani malé. Pri predbiehaní sa nemajú kolesá pretáčať, prípadne iba mierne.
Jazda so zadným pohonom v zime
Jazda so zadným pohonom na snehu si vyžaduje mimoriadnu pozornosť a zručnosť vodiča. Zadná náprava je väčšinou odľahčená a vozidlo sa za istých okolností správa pretáčavo. Ak dostaneme s takýmto vozidlom pretáčavý šmyk, nesmieme prudko ubrať ani pridať plyn. Najlepšie je, ak kolesá nebudú motorom ani poháňané, ani brzdené. Vo chvíli, keď zaregistrujeme šmyk, je dobré pootočiť volantom do opačného smeru - dať „kontru“. Kontra môže byť výrazná, ale nesmie trvať dlho, pretože ak by sa auto v tomto šmyku zaseklo, zadná časť vozidla sa začne prudko šmýkať opačným smerom a tento druhý šmyk sa vyrovnáva ešte ťažšie. Citlivé narábanie s volantom má cenu zlata.
Aby sme prešli bezpečne cez zasneženú zákrutu so zadným pohonom, musíme auto včas nasmerovať do zákruty plynulým otočením volantu a pridávať plyn tak, aby sa kolesá nepretáčali. Zrýchľovať môžeme vtedy, keď je automobil nasmerovaný v smere von zo zákruty. Ak by sme tak urobili príliš skoro, môžeme dostať šmyk. Pretáčavý šmyk hrozí väčšinou v strednej časti zákruty a nedotáčavý šmyk v jej úvode.
Pohon 4x4
Pohon všetkých štyroch kolies umožňuje využívať v zime automobil aj v ťažších podmienkach a hlavne v horských oblastiach o niečo lepšie ako vozidlo s jednou poháňanou nápravou. Pohon 4x4 poskytuje nesporné výhody pri rozbiehaní sa a jazde do kopca. Zrýchlenie je možné využiť aj pri predbiehaní. Treba si uvedomiť, že automobil s pohonom všetkých kolies brzdí rovnako ako ostatné automobily, a na ceste drží stopu tiež tak ako ostatné vozidlá. Ohromujúce zrýchlenie na snehu vyvoláva dojem oveľa lepšej priľnavosti k ceste, čo je však klamlivé pri brzdení a zatáčaní. Ak sa dostanete so „štvorkolkou“ do pretáčavého šmyku (uletí vám zadok), najúčinnejšie je hodiť kontru volantom do opačného smeru a zároveň pridať plyn. Natočenie volantu môže byť impulzívne, ale krátke, aby nedošlo ku šmyku do druhej strany. Práca s plynom je veľmi dôležitá, ale enormné prekĺzavanie kolies vás môže dostať do neočakávanej situácie. Pri športovej jazde šmykom je správne najskôr auto nasmerovať do požadovaného smeru a potom akcelerovať vpred.
