Bežná izraelská kontrola. Palestínčan s modrou kartou môže ísť ďalej bez problémov, bez nej to trvá dlhšie. FOTO - TASR/AFP
„Tak tadiaľto plánujú postaviť ďalšiu časť múru,“ hovorí Ester a ukazuje na kopu kameňov neďaleko palestínskej dediny A-Ram pri Jeruzaleme. Nakladá na tanier figy a olivy a pečie pitu. Čaká na priateľov, aby oslávili ramadánový večer. Nevie, kedy prídu, izraelské kontroly trvajú čoraz dlhšie. „Keď tu bude múr, bude to ešte horšie,“ vysvetľuje, prečo sa chce presťahovať priamo do Jeruzalema.
Ester a Laila
Ester má síce staré hebrejské meno, ale je Arabka a izraelská občianka. Do školy chodila k mníškam. Jej najlepšia kamarátka je Židovka Laila. Ich otcovia boli v mladosti komunisti a budovatelia mostov medzi národmi.
V rámci družby medzi svojimi partajami dali dcéram „družobné“ mená. Z úcty k tradícii ich však poslali do cirkevných škôl. Ester do kresťanskej, lebo tam sa mohla naučiť po anglicky, Lailu do ortodoxnej, lebo slušnú výchovu dajú len tí, čo rozumejú Biblii.
Marx by sa čudoval
Otec Ester Násir tiež čaká na ramadánový večer. Postí sa celý deň, až sa mu trasú ruky. „Ale držím sa, súdruh Marx by sa čudoval,“ smeje sa a rozvíja debatu o tom, ako palestínski komunisti vyznávali boha revolúcie, ktorého stvoril Žid Marx.
Teraz za nepriateľa nepovažuje kapitalistov, ale fanatikov. „Mám mladého syna, čo keď mu preskočí ako mne a dá sa zlákať rečami o boji a obete a niekde sa mi odpáli?“ Už zariadil, aby nastúpil do školy v Európe.
Násirova rodina si to môže dovoliť, majú izarelské občianstvo, firmu so Židmi a všetci vysokú školu. „So Židmi je najlepší biznis,“ hovorí Násir.
Modrá karta, modré oči alebo Ester
Pred Esterinými kamarátmi tak však nehovorí. Mladý arabský manželský pár má problém. Ona je občianka Izraela, on Palestínčan. Nový zákon mu však občianstvo negarantuje. Majú dve možnosti - žiť ako druhotriedni občania Izraela, alebo sa presťahovať na západný breh.
Cesta mimo Jeruzalem pre nich znamená kontroly. Nezaberá ani fakt, že ona má občianstvo. On nie, a preto sú podozriví.
Židovský štát sa bráni zneužívaniu modrých identifikačných kariet, ktoré majú všetci jeho občania. Modrá karta - to je menej prehliadok, obmedzení a väčší rešpekt. Tiež spôsob ako bez problémov doviesť bombu alebo samovražedného atentátnika do Izraela. V poslednom čase obľúbená taktika.
Esteriných kamarátov to však nezaujíma. Sú zamilovaní a bodka. Dnes ich kontrolovali iba polhodinu. Povedali, že idú na ramadán k priateľke Ester. To vždy zaberie. Rovnako ako modrá karta alebo modré oči.
Nič sme im neurobili
Ester o svojej kamarátke s arabským menom Laila dlho nepočula. Laila je práve na vojne. Jej otec David ako budovateľ mostov nechcel, aby išla. Armádu považuje za nástroj teroru voči nevinným. Ester povedala, že Laila tam išla preto, aby otcovi urobila napriek a preto, že jej kamaráti sú tam tiež.
„Písala mi, že nerobí nič zlé,“ hovorí Ester.
Potom zmĺkne, zakryje si vlasy, pokorne sa pozrie na otca a čaká kým sa domodlí. Násir si odlomí z pity a obradne si odhryzne z olivy. „Takto ma naučil jesť David,“ hovorí.
Esterini priatelia radšej vyjdú na čerstvý vzduch. Teraz nechcú počuť nič o priateľstve a porozumení. „Nič sme im neurobili. Áno, zneužíva sa to, ale to nie je náš prípad.“ Ich problém sa môže vyriešiť najskôr za rok. Minimálne toľko bude platiť zákon, ktorý im život nalinajkoval medzi zlú a ešte horšiu perspektívu.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Jeruzalem
