Americkí vojaci privádzajú na základňu Guantanámo ďalšieho väzňa. FOTO - TASR/AP
Tí žiadajú, aby proti svojmu zadržiavaniu, ktoré pokladajú za protiprávne, mohli namietať na amerických súdoch.
Viacerí experti si však myslia, že súd nerozhodne len o právach väzňov, ale aj o vzťahu súdnej a výkonnej moci. Prezident má totiž podľa nich v čase vojny v niektorých otázkach rozhodujúce slovo a verdikt v prospech zadržiavaných by toto právo mohol spochybniť.
„Status zadržiavaných je podľa ústavy vecou exekutívnej moci,“ povedal New York Times právny poradca ministerstva spravodlivosti generál Theodore Olson.
Predstavitelia súdu však tvrdia, že budú posudzovať len to, či sa zadržiavaní môžu obrátiť na federálne súdy a nie to, či je samotné zadržiavanie protiústavné.
Súd by mal naraz rozhodovať o dvoch prípadoch. Jeden sa týka dvoch Britov a dvoch Austrálčanov, druhý dvanástich Kuvajťanov. Všetkých zadržali v Afganistane a Pakistane v rámci Američanmi vedenej vojenskej akcie proti Talibanu koncom roka 2001. Odvtedy ich spolu s viac ako 600 ďalšími cudzincami držia na základni Guantanámo, ktorá je síce kubánskym územím, USA ju však majú v dlhodobom prenájme. Podľa vlády sa tak na nich nevzťahujú práva, ktoré by väzni mali na území Spojených štátov.
Väzni namietajú, že nemajú prístup k rodinám a právnikom a doteraz neboli proti nim vznesené žiadne obvinenia. „Medzi tými múrmi môžu USA držať cudzincov bez časového obmedzenia, bez dôkazov a bez toho, aby mohli dokázať svoju nevinu,“ uvádza sa v dôvodovej správe, ktorú podali na Najvyšší súd právnici väzňov.
Problém je v tom, že americké súdy už v tejto veci pred časom rozhodli. Federálny súd sa minulý rok sťažnosťami väzňov odmietol zaoberať s odôvodnením, že vojenská základňa je mimo územia amerického suverénneho teritória a preto na nej nemožno uplatňovať právo USA.
Odvolací súd toto rozhodnutie nižšieho súdu v marci potvrdil odvolávajúc sa na precedens ešte z roku 1950. Ten sa týkal nemeckých väzňov zatknutých počas druhej svetovej vojny Američanmi a zadržiavaných v Číne. Ani im neuznali právo procesu na amerických súdoch.
Bushova administratíva aj preto pokladá krok Najvyššieho súdu za zbytočný pokus o spochybnenie svojich právomocí a svoju pozíciu bráni. „Veríme, že právo je na našej strane,“ povedala prezidentova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová. „Vždy sme zadržaným hovorili, že sa s nimi nakladá v súlade s medzinárodným právom a sme presvedčení, že v tejto veci máme pravdu,“ dodala v rozhovore pre televíziu Fox.
MARIAN MAJER
