Asi päť až desať percent detí školského veku trpí hyperkinetickou poruchou združenou s poruchou pozornosti. Pomer chlapcov k dievčatám je 4:1 v neprospech chlapcov. Tretina až polovica týchto detí si príznaky poruchy prenesie do dospelosti. Podstata ochorenia nie je úplne známa, ale asi u tretiny detí sa dá vypátrať porucha v rodine, najčastejšie u otcov, a u časti detí sa dajú vystopovať nepriaznivé okolnosti v období tehotenstva alebo pôrodu.

* bývajú nepokojné, majú deň vymenený s nocou, prerušovaný spánok

* často reagujú na veľmi jemné podnety, ľahko ich čokoľvek vyruší, bez vonkajšieho podnetu plačú

* neskôr sú ťažšie usmerniteľné, majú záchvaty ťažko utíšiteľného hnevu a plaču

* ťažko si zvykajú v novom prostredí, aj na malý neúspech reagujú zlosťou a vzdorom

* najpodstatnejším prejavom poruchy je nepozornosť, nedokážu sa dostatočne dlho sústrediť – napríklad na prácu v škole

* na podnety reagujú unáhlene, v škole odpovedajú bez hlásenia, vykrikujú

* neprimerane sa presadzujú, problémy často riešia agresívne

* porucha nepriaznivo ovplyvňuje schopnosť učiť sa aj napriek primeranému intelektu, ich výkonnosť kolíše zo dňa na deň, z hodiny na hodinu

* majú často znížené sebavedomie

* viac ako 30 percent má aj špecifické poruchy učenia (dyslexiu, dyskalkúliu, dysgrafiu, dysortografiu)

* viac ako polovica z nich má aj poruchy správania (gal)