V nedeľu po desiatej večer na záver víkendu Markíza poleje publikum Smotánkou. Čo nové v opere? Eva Urbanová tam po taliansky spievala Toscu. Markíza sa pýta, kedy dive naposledy nebolo do spevu. Keď ju rozbolelo hrdlo. Riaditeľovi Mariánovi Chudovskému sa zas chcelo spievať smutné piesne – keď musel počúvať, ako nám chcú predať nedostavané Národné divadlo.
Na biliardovom turnaji sa účastníci zamysleli, či majú radšej tímový alebo individuálny šport. Na krste dvojičiek Tweens dostali otázku, čo by chceli mať dvojmo. Na dňoch českého humoru spovedaní museli vyzradiť, kedy sa naposledy tak schuti zasmiali, a na módnej prehliadke, čo si dávajú šiť na mieru. „Koženú spodnú bielizeň!“ Šumí šampanské, smotánka nenútene odpovedá, partnerky sa smejú. Osobnosti kultúry a športu sa miešajú s riaditeľmi firiem – tých je všade plno. Ľudom smotánky sú podnikatelia.
Kto neznáša šľahačku, môže prepnúť na STV 2, kde beží televízna inscenácia Lehárovej Zeme úsmevov. Dvojica moderátorov číta obsah slávnej operety: „Keď čínsky manžel vidí, že jeho žena je nešťastná, daruje jej slobodu.“ Potom tú scénu vidíme: slovenský manžel v kimone s čínskym obočím daruje manželke slobodu, pretože vie, že ju túžba aj tak od neho „odveje“. Manželka mu dojato visí na perách ako v zhudobnenej telenovele. Nič proti operete, ale skúste ju raz na nočnej obrazovke STV: možno to je len chvíľkový dojem, ale bude sa vám zdať, že nič nepozerateľnejšie neexistuje.
MARTA FRIŠOVÁ
Muzikál, ktorý sa na obrazovke nekonal
Vo verejnoprávnej televízii by sa mali pravidelne vysielať relácie, ktoré by nezávislým kritickým pohľadom prepierali aktuálne témy tak politické, ako aj kultúrne. Prax však hovorí, že ak aj vzniknú, majú veľmi krátku životnosť. A tak sme odsúdení na iné kanály.
Kým slovenská relácia Sito patrí politikom, jej český súrodenec chce „kulturním způsobem oddělovat kulturní zrna od kulturních plev. Prosívaným materiálem jsou knihy, filmy, obrazy, písně, divadelní inscenace, architektonická díla, jazyk, kterým mluvíme.“ V sobotu o pol jedenástej večer si moderátor Martin C. Putna vybral aktuálnu tému muzikál, pri príležitosti nedávnej premiéry Excaliburu. České spracovanie legendy o kráľovi Artušovi je zaujímavé tým, že sa na ňom zúčastnili hudobníci Pavlíček, Třešňák a režisér Morávek.
„Je to dnes viac umenie alebo stroj na peniaze?“ položil zákernú otázku Putna. Vybral si dobrých hostí: skladateľa, hudobného publicistu, divadelného kritika a autora libreta. Za tvorcov sa nakoniec programu v priamom prenose zúčastnil iba posledný menovaný. Keď si však Karel Steigerwald vypočul prvé kolo názorov, zaujal blahosklonný postoj: „Já tady nebudu obhajovat svoje dílo“. Ani moderátorovi sa z neho nepodarilo vytiahnuť viac ako pár zmysluplných viet, a keď na jeho opakovanú básnickú otázku „Nač ste si mne sem pozvali?“ zareagoval publicista Klusák: „Tak jděte,“ vzápätí sa zodvihol a odišiel. Hodinová relácia nadobudla nečakaný rozmer happeningu, ktorý ešte umocnil Klusák svojím pojedaním hamburgeru-paralely medzi produkciou McDonalds a muzikálovej scény. Sito bolo nakoniec viac o zlyhaní dialógu tvorca-kritika než o samotnom fenoméne muzikálu, ale napriek tomu, či práve preto, bolo poučné aj pre slovenského diváka.
OLIVER REHÁK
