Pablo Picasso vo svojom múzeu. FOTO - ČTK
Zdá sa, že Picasso nevyhodil nič, nijaký papier, ktorý sa mu dostal do rúk a ktorý sa ho nejakým spôsobom týkal. Vo vitrínach je teda možno vidieť rôzne veci vrátane lístkov z metra či vstupeniek do kina. Papierik s pokynom šéfovi, aby vypustil vodu z radiátorov a hneď vedľa prísaha lásky s Oľgou Chochlovovou z roku 1918. „Kto túto zmluvu poruší, bude odsúdený na smrť,“ hovorí sa v nej.
Sú tu tisíce listov od najznámejších osobností kultúry 20. storočia aj od anonymných obdivovateľov. Sú tu aj tie menej čítavé, presne 187 od odporcov, pretože ani tie Picasso nevyhadzoval. „Z vašej odpornej maľby sa mi zdvíha žalúdok,“ píšu mu niekedy v štyridsiatych rokoch žiaci elitnej francúzskej školy politických vied.
Na jednej zo stoviek navštíveniek mu básnik Robert Desnos píše, že za ním prišiel, aby mu „pogratuloval k hanebnému článku toho idiota Vlamincka, teda Mauricea de Vlaminck“.
Narodenie syna Paula v roku 1921 je odbavené čmáranicou v notese: „Paul Picasso narodený o 21.00 h, 6 libier a 80 gramov.“ Vystavené sú tiež písomnosti dokumentujúce zopnutie Pabla Picassa s komunistickou stranou - exempláre francúzskeho komunistického denníka l‘Humanité, straníckej legitimácie, známej holubice mieru - alebo vzťahujúce sa k španielskej vojne. Exponáty boli vybrané z dokumentov, ktoré Picassova rodina po jeho smrti v roku 1973 odovzdala štátu. Naplnili sto debien. Toto obludné množstvo svedčí o tom, že Picasso si všetky svoje písomnosti ukladal. Vysvetlenie dáva jeden z jeho citátov z roku 1969, ktorý si možno na výstave prečítať: „Nepochybne bude raz existovať veda, ktorá sa bude možno volať veda o človeku. Často na tú vedu myslím, a preto chcem zanechať čo najúplnejšiu dokumentáciu.“
Výstavu, ktorá dokumentuje túto jeho mániu, možno v Picassovom parížskom múzeu vidieť do 19. januára.
PAVEL ZAVADIL, čtk, Paríž
