FOTO - ČTK
Na obale nového albumu skupiny Vidiek Nové časy sa jeho členovia nechali odfotiť na tom istom mieste, kde pózovali aj na obal svojej prvej platne Nechajte si ju z roku 1988. Odvtedy uplynulo pätnásť rokov, počas ktorých skupina nahrala aj s novinkou dohromady päť albumov. Spevák JANKO KURIC vydal minulý rok sólový album Cigánsky plač spolu s rómskou speváčkou Věrou Bílou a svetlo sveta uzreli aj pesničky ich prvej skupiny z osemdesiatych rokov Ventil RG. Janko Kuric v lete denníku SME avizoval, že Nové časy pokrstia svetácky - v Amerike.
Ako to vyzerá s vaším americkým krstom?
„Devätnásteho novembra odlietame na americkú šnúru. Čakajú nás koncerty v New Yorku, Chicagu, Washingtone a Connecticute. Nerobíme si veľké ilúzie, že amíci budú zvedaví na kapelu z východného bloku. Keď sme však hrali pred dvoma mesiacmi v Londýne, bola tam atmosféra možno lepšia ako na Pohode.“
Nový radový album Vidieka sa mal objaviť už vlani. Čo sa stalo?
„Pesničky sme mali pripravené už dlhší čas, ale v minulom roku vyšiel môj Cigánsky plač s Věrou Bílou. Nechcel som si v rámci predaja liezť sám sebe do kapusty, a tak som to o rok odložil.“
Nový album sa volá Nové časy. V čom sú pre vás nové?
„Nové v tom, že sme konečne vyrástli a získali sme nový pohľad na veci okolo seba. Už sa nechceme pachtiť za peniazmi a postavením. Oveľa dôležitejšie je mať čistú myseľ, rodinu a aké-také zdravie. Dochádzali sme na to polovicu života.“
Môže Vidiek patriť do nových čias?
„Pravdaže patrí. Patrí tam aj osemdesiatročný dedko s paličkou, pretože je tu. Ale neberte ma príliš vážne, tridsať percent z toho je irónia.“
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa hovorilo, že ste skončili. Čo vás primälo vrátiť sa?
„Bola to vynútená pauza. Prišli vojny, manželky a deti, čiže rôzne pragmatické okolnosti.“
Druhý album ste nahrali v podstate na kolene, na vlastné náklady. Nikto vám vtedy neveril?
„Bolo to hlúpe obdobie, keď sa rozbíjala republika, pričom ste mali pocit, že tu vládnu iba mafiáni. Oslovovali sme rôzne firmy, nikto nás však nechcel, ako keby sa nás všetci báli. Nakoniec nás zobrala česká firma.“
Ako by ste charakterizovali hudbu Vidieka?
„Musím začať pri Ventile RG, s ktorým sme hrali niečo ako ľudovkový punk. Vôbec sme vtedy nevedeli, že existuje hnutie ska. Vtedy sme skombinovali polku s punkom a vzniklo presne to isté, čo v Anglicku v podobe skupín The Specials a Madness. Tí zasa skrížili krčmovú hudbu s reggae a ska.“
Kde sa vo vás berie ten ľudový rozmer?
„Nenazval by som to ľudovým rozmerom, skôr laickým pohľadom na hudbu. Nikdy sme nemali komplex menejcenných hudobníkov, ktorí trpia tým, že nemajú prehľad. Chceli sme hlavne hrať. Okrem toho, ja som vyrastal na valčíku a Moravanke, pretože môj otec bol jej veľkým fanúšikom a ja som sa pri ňom tmolil. Je to vo mne nejako zakódované a podvedome sa k tomu vraciam.“
Dodnes si strážite slamu z topánok ako imidž? Prečo?
„Nikdy sme nerobili nič vážne. Tridsať percent irónie, dvadsať percent ‚srandy‘.“
A päťdesiat percent zábavy?
„Nie, zabudli ste na päť percent vážnosti. Napríklad pieseň Tisíc divov z prvej platne. Tam nám už neostalo miesto na iróniu. Občas nás niekto radil ku skupine Lojzo, ale my nie sme ‚srandistická‘ kapela. Sme vážna skupina, ktorá si robí vtipy. Pozícii zabávačov sa vyhýbame.“
Na Vidieku je zaujímavé aj to, že na vás chodia punkeri aj intelektuáli. Prečo?
„Tiahne sa to od našich prvých koncertov s Ventilom RG až po ten posledný, ktorý sme teraz odohrali v Hluštíne na Morave. Na jednom pražskom koncerte pred nami hrala metalová skupina, ktorej aplaudovali takzvaní hroziči. Mali sme strach, že nás z pódia vynesú v zuboch. Nakoniec nás vyniesli na pleciach a oslavovali nás ako majstrov sveta v hokeji. Neviem, prečo na nás chodia takí rôznorodí ľudia, ale je to tak a je to fajn.“
Nahrali ste pesničky pre reklamy alebo znelku na futbalovú ligu. Neprekáža vám, že predávate nápady reklame?
„Nie, vôbec sa nad tým nezamýšľam, pretože ma hudba živí. Snažím sa nerobiť hlúposti a okrem toho mám aj rodinu. Ak by som bol sám, možno by som bol puristom.“
Ako sa má Věra Bílá? Ste s ňou v kontakte?
„Občas sa stretávame, ale nie tak veľmi ako voľakedy. Chcel by som ju pozvať ešte na pripravovaný projekt šlágrov a pesničiek, ktoré sa hrali na dedinských zábavách. Chcel by som, aby v tom bol duch hravosti, smiešnosti a zábavnosti.“
Ale veď to je aj vo Vidieku, nie?
„Američania majú v mozgu zakódavané country, blues, rokenrol a v pesničkách mladých hudobníkov to cítiť. Milujem Becka, ten je americkým folklórom doslova nasiaknutý. My sa snažíme, aby v našej hudbe bol slovenský odkaz.“
