Monológ MIROSLAVA HÁLU, brankára hokejistov SR: „Nešťastná prehra s Maďarskom nám pokazila dojem, ale netreba z toho robiť tragédiu. Vybuchli aj väčšie mužstvá. Nechcem tým však žiadnym spôsobom hľadať ospravedlnenie. Sledovať tento zápas zo striedačky bolo pre mňa horšie, ako keby som stál v bránke. Musím povedať, že súper vyhral zaslúžene. Viac chcel, viac túžil streliť gól. Naši chalani tiež chceli, ale už to nevedeli otočiť. Možno si niekto na Slovensku myslí, že Maďari sa nevedia korčuľovať. To možno bolo voľakedy.
Niektoré emotívne ohlasy nás, samozrejme, ranili. Aj tak si však myslím, že dve tretiny z nich vyprodukovali laici. Tí, keď je dobre, sú ticho, prípadne oslavujú najväčší úspech, a keď je zle, tak len kopú a nadávajú. To sa však nedeje iba v hokeji.
Vrcholový šport býva krutý. Komu sa v práci darí vždy tak, že nič nepokazí? Opakujem, že nehľadám ospravedlnenie. Kritika musí byť, ale mala by byť ľudská, racionálna. A nie hneď za všetkým s ohnivými očami hľadať špekulácie o stávkovaní.
Jediná možnosť, ako na toto všetko reagovať, bolo vyhrať zvyšné zápasy s Holandskom a Ukrajinou. Tým sme to aspoň čiastočne odčinili.
Ja, a myslím, že aj všetci chalani, sa snažili, ako mohli. Mali sme spolu, že sme si niektoré góly dali sami, ale aj to patrí k hokeju. Stáva sa, že nevyhrá vždy papierovo lepší.“ (ju)
