Telarc 2001/Divyd. Erich Kunzel, Cincinnati Pops Orchestra, featuring King‘s Singers
Beatles už dnes ani nie sú zaujímaví hudbou, ale skôr pútajú pozornosť ako kultúrny (i ekonomický) fenomén. Zdá sa, že snovým miléniom štvorici neodzvonilo a obľuba chytľavých piesní neklesá. Naopak, nespočetné množstvo úprav slávnych hitov neodrádza ani ďalších aranžérov a hudobníkov od túžby blysnúť sa tak trochu aj cudzím perím. Šteklivé napätie medzi známou melódiou a jej viac alebo menej rafinovanou úpravou je korením každého podobného pokusu. Erich Kunzel so Cincinnati Pops Orchestrom zotrvávajú na póle tradičnejšieho prístupu k zľudovenej tradícii - orchester znie filmovo a symfonicky, sem-tam mierne gýčovo, zato „acapella“ zbory hosťujúcich King‘s Singers sú zaranžované efektne a vtipne.
Gustav Mahler: Symphony No. 4
Telarc 2001/Divyd. Benjamin Zander, Philharmonia Orchestra, Camilla Tilling
Gustav Mahler je nevedomým predchodcom dnešných crossoverových muzikantov, miešajúcich hudbu s rôznymi koreňmi do neľahko predpovedateľného výsledku. Veľké eklektické symfónie v sebe ukrývajú mnoho podivuhodných drobností a čudesných až absurdných hudobných spojení. Spraviť z klišé udalosť - tak kedysi opísal mahlerovský prístup filozof T. W. Adorno. Štvrtá symfónia tiež obsahuje veľa pozoruhodných groteskností, a preto je dobre, že sa výkladu ujal odborník: v tomto prípade osobne dirigent britského Philharmonia Orchestra Benjmin Zander na bonusovom cédečku.
Béla Bartók: Concerto for Orchestra
Telarc 2001/Divyd. Leon Botstein, London Philharmonic Orchestra
Pred nejakým časom ešte skladateľ modernej vážnej hudby, dnes už povinný klasik z minulého storočia. A tiež jeden z utajených priekopníkov world music - Béla Bartók mal už vtedy pocit, že z ľudovej hudby sa dá urobiť čosi nové a vzrušujúce. Bartók ľudovky nielen zbieral a upravoval (tu napríklad počujeme výsledok v podobe Hungarian Peasant Songs), ale jeho kompozičný jazyk ich aj bez problémov vstrebal. Slávny Koncert pre orchester, ale aj ďalšie skladby dokazujú jeho majstrovstvo v spájaní „vysokého umenia“ s podnetmi ľudového pôvodu.
Dave Holland Quintet: Not For Nothin‘
ECM 2001/Divyd
Príjemných sedemdesiatdva minút môžete stráviť pri treťom disku z radu nahrávok kvinteta kontrabasistu Davea Hollanda. Modálny džez, trochu komponovaný a trochu improvizovaný, v každom prípade však svieži a (pri záplave súčasného džezu, recyklujúceho samého seba) nenudiaci - zaujímavé melodické témy a zrelé sóla. Keď muzikanti vybalia svoje saxofóny (Chris Potter), trombón (Robin Eubanks), vibrafón (Steve Nelson), bicie (Billy Kilson) a kontrabas, veští to chvíľku s inteligentnou hudbou.
SLÁVO KREKOVIČ
(Autor je šéfredaktor 3/4 revue)
