BRATISLAVA – Ochota Slovákov žiť na dlh za posledné štyri roky narástla približne dvojnásobne. V roku 1999 dosiahla suma, ktorú požičali banky ľuďom, približne 35 miliárd korún, ale vlani to už bolo dvakrát viac.
Rozširujú sa úverové zdroje a možnosti – lízing a splátkový predaj pre obyvateľstvo, rýchlopôžičky a spotrebiteľské úverové karty.
Navyše, k úveru sa už dá dostať oveľa jednoduchšie ako kedysi. „Od budúceho mesiaca vám zavedieme novú službu – svoj účet môžete prečerpať o dvadsaťtisíc korún. Teda o toľko, koľko vám pravidelne každý mesiac prichádza na účet,“ podobnú službu, kreditné karty a možnosť prečerpania účtu, ponúkajú skoro všetky banky. A klient, aj keď sa najprv – aspoň psychicky – zadlženiu bráni, pokušeniu peniaze minúť napokon prepadne. „Vždy niečo kupujem. Raz je to televízor inokedy video,“ hovorí 25-ročný Tomáš, ktorý pravidelne prečerpáva svoj účet. Zatiaľ mu to neprekáža, výplata chodí pravidelne.
Horšie však môže dopadnúť ten, kto prácu náhle stratí, alebo po dlhšej „péenke“ dostane namiesto normálnej výplaty len polovicu. Radosť nad výhodným nákupom (často zbytočných) vecí vystrieda zdesenie nad mesačnými splátkami.
Napriek rastu obľúbenosti úverových produktov je však Slovensko stále na chvoste rebríčka zadlženosti európskych domácností. Úverová zaťaženosť domácností u nás predstavuje šesť percent hrubého domáceho produktu. Je to menej v porovnaní so susednými krajinami i vyspelou Európou. Zadlženosť Maďarov dosahuje deväť percent, Čechov osem. V Nemecku však tento ukazovateľ dosahuje až 45 percent, v Holandsku dokonca 69 percent HDP.
Niektorí ekonómovia si to vysvetľujú tým, že úroky z úverov sú na Slovensku ešte stále privysoké na to, aby sa zvýšila ochota ľudí zadlžovať sa. Napriek expanzívnym plánom sú stále veľmi opatrné aj banky a svojich dlžníkov si starostlivo vyberajú.
Veľmi zlá situácia je vo Veľkej Británii, kde si ľudia požičali už takmer toľko, koľko je celé HDP krajiny. Pôžičky používa na zaplatenie základných životných potrieb už každý štvrtý občan. „Toto nikdy predtým nebolo. V predchádzajúcich generáciách znamenal dlh takmer spoločenskú stigmu, bolo to niečo podobné, ako byť rozvedený. Ale dnes vnímame dlh asi tak, ako kedysi vnímali manželstvo,“ napísal britský denník Guardian.
„Žijeme v ekonomike, kde ľudia musia nakupovať čoraz viac a viac, aby ekonomika rástla. Mladú generáciu spotrebiteľov povzbudzujú, aby míňala, kým kedysi sme boli nabádaní šetriť,“ cituje denník psychologičku Dorothy Rowe.
Autor: eko, mar
