žisér Derek Jarman, basketbalista Magic Johnson. Západný svet demonštroval svoju toleranciu veľkolepými koncertmi, Tom Hanks zahral v Philadelphii nakazeného a filmovú cenu dostala francúzska snímka Noci šeliem, ktorej režisér pár dní predtým zomrel na AIDS.
Popri iných celosvetových hrozbách AIDS trochu vybledol, čo neznamená, že zmizol. Lekárska veda zatiaľ trochu pokročila a keby bol Fredy Mercury ochorel neskôr, dnes ešte mohol spievať svoje Show must go on. Pokročilo aj vedomie ľudí, ktorí sa AIDS zaoberajú a aj samotných nakazených. Už vedia, že vírus HIV neznamená automaticky smrť. Vírus HIV je chronická infekcia a štádium ochorenia AIDS, ktoré po víruse HIV nasleduje, sa dá oddialiť o pár desiatok rokov. Toľko fakty. Aký je postoj k HIV pozitívnym ľuďom v krajinách, kde je tolerancia samozrejmosťou, a aký u nás? Koľko infikovaných ľudí žije na Slovensku a v akých podmienkach? Ešte stále sú to chodiace tresty božie, ktorým nepodáme ruku, aby sme sa náhodou nenakazili?

Zo žily vám vezmú trochu krvi na rozbor. Výsledky budú o týždeň. Za ten čas sa vám stihnú vybaviť všetci doterajší partneri, spomeniete si presný dátum, kedy ste boli darovať krv, uvedomíte si, že máte tetovanie, dokonca uvažujete nad nezmyslami ako je prenos vírusu komármi alebo na toaletách.
Na Slovensku je oficiálne evidovaných 180 ľudí infikovanných vírusom HIV, z toho 117 Slovákov. Cudzinci sa zväčša hneď po tom, čo im testy ukážu HIV, vrátia domov. Tunajší HIV pozitívni ľudia žijú utiahnutí, osamelí a v strachu. Boja sa o sebe čokoľvek prezradiť, boja sa, že by prišli o prácu, odmietajú sa stretávať s rovnako postihnutými ľuďmi, aby náhodou niečo nevyšlo najavo. Často sa priznajú len rodičom alebo kamarátovi, ktorému dôverujú.
Ticho okolo AIDS ale nie je len v strachu nakazených. Prečo humbug okolo novodobej choroby utíchol? "Zvykli sme si na ňu, ľudia časom otupejú," hovorí človek - nazvime ho Peter, ktorý si na spolužitie s vírusom HIV musel privyknúť. Podľa doktorky Daniely Stanekovej z Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS sa o tejto chorobe hovorí menej aj preto, lebo prišla ďalšia hrozba - vírus SARS, ktorý sa šíri vzduchom, obyčajným kýchaním a kašlaním. "Ľudstvo momentálne trápi terorizmus a iné globálne hrozby. Na AIDS si spomenú okolo 1. decembra, keď je svetový deň boja proti tejto chorobe. V tom čase nám v ambulancii stúpne počet klientov a návštev médií. A potom to opäť stíchne," hovorí Staneková.
Tak to vidí doktorka a Peter, ktorý sa o svojej HIV pozitivite rozhodol s nami rozprávať.

Boja sa a mlčia
HIV (ľudský vírus imunitnej nedostatočnosti) ani AIDS (syndróm nedostatku imunity) nie sú v našej spoločnosti tabu. Kým sa netýkajú niekoho osobne. V okamihu, ako sa s nimi niekto stretne zoči-voči, pricháza na rad mlčanie. Aj preto môže málokto povedať, že sa s infikovaným človekom stretol, že ho osobne pozná. Doteraz vystúpil v slovenských médiách len jediný človek, ktorý sa nebál prehovoriť.
Na západe sú osobné výpovede HIV pozitívnych bežnou súčasťou prevencie. V Česku nedávno vystúpil z anonymity v dokumente Českej televízie HIV-pozitívny vedúci komunitného klubu Dom svetla a jedno dievča napísalo o sebe knihu. Neboja sa prezentovať na verejnosti preto, že sa ich našlo viac.
"Vždy sa poteším, keď občas dajú do filmov niečo o AIDS, lebo súčasťou veľkej väčšiny filmov je sex, ale aby poukázali aj na jeho úskalia, to nie," hovorí Staneková.
V spoločnosti dospelých ľudí pôsobí lekárka svojim zameraním rozruch. Priznáva, že stále dostáva od známych otázky typu: povedz, ako to naozaj je, poznáš niekoho s AIDS a ako to berú? "Mnohí majú pocit, že HIV-pozitívni ľudia sú zlí, promiskuitní, sami si to zapričínili, a tak im treba," sumarizuje skúsenosti Staneková.
"Máme dievča, ktoré sa nakazilo v zahraničí - prvýkrát sa zaľúbilo, a kto vtedy myslí na infekciu HIV? Ďalšia pacientka tiež verila vo večnú lásku a zrazu zistila, že jej manžel bol bisexuál. Nakazil ju a zrazu sa jej zrútil celý svet. Majú sa takí ľudia báť chodiť do spoločnosti a do práce?" pýta sa lekárka.

Na strach sa dá zvyknúť
Príjemný mladý muž v šiltovke si prisadne k stolu a hneď povie, že najradšej by hovoril iba o prevencii. S tou má skúsenosti. Keď sa dozvedel, že je HIV-pozitívny, chodil niekoľko rokov do škôl na besedy. Hovoril o prevencii, ale teraz by sa chcel venovať pomoci ľuďom s vírusom HIV.
O postoji spoločnosti k nakazeným ľuďom vie svoje, s vírusom v tele žije od začiatku 90. rokov, choroba AIDS uňho zatiaľ neprepukla. Spomína, že so slovom AIDS sa vtedy v prevenčných kampaniach spájali obrázky lebiek s prekríženými hnátmi. Takto ním strašil napríklad Ústav zdravotnej výchovy. "V tom čase sa problém AIDS prezentoval ako strašiak a postihnutí mali veľký strach," hovorí. "Prevencia, ktorá vytvára strach, nie je najúčinnejšia. Strachom sa nelieči, na ten sa dá totiž zvyknúť." V Západnej Európe to vedeli, a bojovali proti AIDS inými prostriedkami - informáciami, spoveďami, propagovaním kondómov a rozdávaním sterilných ihiel narkomanom.
Paradoxne, práve v rokoch 1995/96 jazdil po Slovensku červený cadillac. Projekt zameraný na prevenciu HIV a AIDS bol aktivitou ľudí, ktorí túto chorobu poznajú z vlastných skúseností. Pre niektoré deti to bolo prvýkrát, čo sa mohli otvorene porozprávať o otázkach sexuality. Z týchto rokov pochádza aj posledný prieskum medzi mladými, ako chápu neveru, promiskuitu, aké je ich sexuálne správanie.

Azda ich nedobehneme
Presvedčenie, že AIDS sa týka len narkomanov, promiskuitných homosexuálov a prositútok, nie je u nás ničím zriedkavým. Za západnými krajinami zaostávame v myslení. Našťastie zaostávame aj v tom, že tu nie je toľko HIV-pozitívnych, čo dáva šancu, že dobrými kampaňami a prevenciou by sme Západ v tomto nikdy nemuseli dobehnúť.
"Keď sa rozprávam s ľuďmi, možno kvôli mne samému hovoria presne tie veci, ktoré sa 'majú'," hovorí Peter. Všetci sme už väčšinou čítali, že nákaza sa od infikovanej osoby šíri nechráneným pohlavným stykom, spoločným používaním injekčných ihiel, alebo sa prenáša z matky na plod dieťaťa. Riadiť sa tým v konkrétnych situáciách je už ťažšie.

Už aj heterosexuáli
Na Slovensku ešte stále prevláda prenos HIV nechráneným homosexuálnym a bisexuálnym stykom. Zvaliť všetko na gayov, však podľa Petra znamená totálne nepochopenie veci. "Vírus sa prenáša krvou a je mu úplne jedno, či bude v žene, členovi KDH, v černochovi, alebo bude žiť v Číne. Kto si myslí, že HIV a AIDS sa týka len homosexuálov, má smolu."
Monitorovanie vírusu ukazuje, že pribúdajú prípady u heterosexuálov, v súčasnosti sa počet nových prípadov infekcie HIV u homosexuálov a heterosexuálov vyrovnáva.
K HIV-pozitívnym na Slovensku patria dvaja ľudia, ktorí sa nakazili pichaním si drog do žíl, a jeden príjemca krvi, ktorý sa ale nakazil v zahraničí. Doteraz bolo evidovaných šesť HIV-pozitívnych tehotných žien, ktoré porodili deti. Po dvoch rokoch testovania dieťaťa od pôrodu je jasné, že tri sú zdravé, a sledujú sa ešte dve deti. S jedným mamička - cudzinka hneď po pôrode odcestovala do zahraničia.

Nakazení, ale nie chorí
Ľudia nakazení vírusom HIV žijú osamelo. Napriek tomu, že v Česku funguje už aj Dom svetla, ktorý poskytuje pomoc, poradenstvo, organizuje pozitívnym spoločné výlety, u nás akoby infikovaní necítili potrebu stretávať sa. Určite to nie je len preto, že oficiálne čísla udávajú 180 prípadov. Podľa odhadu doktorky Stanekovej je počet nakazených päť- až desaťnásobne vyšší, tak 1800 až 2000 ľudí.
Čísla nesedia so skutočnosťou aj preto, že mnoho ľudí chodí na testy radšej do Viedne. V Rakúsku sa k problému HIV/AIDS stavajú úplne inak. Testovanie sa nerobí v ambulancii, ale v priestoroch podobných klubu, kde si k anonymnému odberu krvi dáte kávu, porozprávate sa. Infikovaní ľudia odmietajú cítiť sa ako pacienti a chcú sa slobodne rozhodnúť, či sa liečiť a kedy. Človek infikovaný HIV nie je automaticky pacientom, ktorého treba okamžite zavrieť do nemocnice a nepustiť už von.
Istý čas sa v ambulancii robil takzvaný pavúk - človek s pozitívnym výsledkom testu musel spísať zoznam partnerov, s ktorými mal styk, a teda prezradiť ich mená. "Pokiaľ nemáš zdravotné problémy, v Rakúsku ťa nikto nenúti aby si sa s tým išiel niekam chváliť," hovorí Peter. "Takýmto spôsobom dávajú jasne najavo, že sa nie je čoho báť." Aj on sa donedávna odmietal liečiť. Mať v tele vírus neznamená hneď smrť, ani nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí žijú v okolí infikovaného. Ak sú zodpovední.
Peter pozoroval spôsoby prevencie vo Švajčiarsku: "Tým, že vyrastali v slobode, majú k zodpovednosti oveľa bližšie ako my," hovorí.
Dnes sa partneri HIV-infikovaných ľudí môžu u nás dobrovoľne rozhodnúť, či pôjdu na testy a rovnako ako iní klienti - anonymne.

Čo sa má a čo sa nesmie
Vírus HIV, ktorý môže prepuknúť do ochorenia AIDS už nie je považovaný za smrteľnú chorobu, ale za chronickú infekciu.
Mnohí známi ľudia, ktorí tejto chorobe v 80. rokoch podľahli, by s dnešnými liekmi ešte žili. Nové metódy liečby síce vírus nezničia, ale spomaľujú jeho množenie. Zatiaľ sa imunita človeka posilní a prepuknutie AIDS sa oddiali. Môžu žiť plnohodnotný život, ako napríklad diabetici, ktorí si celý život pichajú inzulín. Infikovaným sa odporúčajú pravidelné návštevy lekára, vyhýbanie sa davu ľudí v čase chrípky, zdravý životný štýl, šport. Chorý sa môže očkovať aj proti chrípke, ak už nie je veľmi oslabený.
Mladý muž lekárske novinky nesleduje: "Necítim sa ako chorý! Nemám ani potrebu užívať lieky. Ešte stále si myslím, že liečba HIV je nezmysel, že je to spôsob, akým dostať z ľudí peniaze. Veď liečba stojí denne tisícpäťsto korún." Nedávno sa však na lieky nechal prehovoriť jedným známym a priznáva, že na krvných testoch sa prejavili pozitívne výsledky.
Infikovaný človek by už podľa lekárky Stanekovej nikdy nemal mať nechránený sex a za svoje činy je právne zodpovedný. To znamená, že o svojej chorobe síce nemusí informovať okolie alebo zamestnávateľa, ale potenciálneho partnera áno. Ak by tak neurobil a vystavil niekoho riziku infekcie, môže byť trestaný.

Stačí jeden hlupák
Spoločnosti aj HIV-pozitívnym by pomohlo, ak by sme sa na chorobu pozerali ako na jednu z mnohých. Pomôcť im prekonať strach by znamenalo, že sa prevencia posilní, lebo úprimné ľudské spovede pôsobia najsilnejšie. To by sme ale nesmeli hovoriť, že gay je chorý človek, homosexualita ohyzdnosť a kondóm diablov nástroj. "Som presvedčený o tom, že spoločnosť je tolerantná, ale aj jeden blbec, vie ublížiť tak, že mi to za to nestojí," znie zatiaľ odpoveď HIV-pozitívneho.

Kam s otázkami o ochorení?
Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV / AIDS v Bratislave vykonáva:

• preventívne základné testovanie v ambulancii (odbery krvi v utorok - štvrtok 8.00 - 10.00, vo všetky pracovné dni výsledky). Infekcia HIV sa dá zistiť až po troch mesiacoch odvtedy, čo sa človek nakazí. Preto výsledky testov platia tri mesiace dozadu a z toho istého dôvodu sa nedá nákaza odhaliť hneď na druhý deň, až po troch mesiacoch.
• linka dôvery 02/59369174, na ktorej v pracovných hodinách dostanete informácie o testovaní, aj odpovede na osobné problémy
• nadstavbová diagnostika - testovanie reaktívnych - nejednoznačných vzoriek krvi pre celé Slovensko a doplnkové testovanie.
• v spolupráci s infekčnou klinikou monitorovanie infekcie HIV u pacientov: každý polrok odber krvi a zisťovanie, koľko vírusu je v tele pacienta a aký je stav imunitného systému. Príznaky infekcie totiž na pacientovi dlho nevidieť a je dôležité poznať štádium ochorenia, aby sa predišlo chorobe AIDS.
• HIV a AIDS sa lieči na infekčných klinikách v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, kde sú pacienti zaregistrovaní a ak sa ich stav zhorší, tak aj hospitalizovaní.

Ako sa dá infikovať HIV
- nechráneným sexuálnym stykom - spermou, pošvovým výlučkom
- krvou
- z matky na plod

Ako sa vírus HIV neprenáša
- podávaním rúk, spoločenkým bozkom, vzduchom pri kýchaní, kašľaní, potením
- stravovaním a spoločným používaním riadu
- hmyzom
- spoločným používaním toaliet
- spoločným používaním bazénov, kúpeľní, sáun, nábytku
- vírus HIV sa neprenáša z ľudí na zvieratá

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ