j práce,“ hovorí.

Aj v Brne sa udialo to, čo sa v posledných mesiacoch deje v Bratislave. Tri univerzitné kliniky sa zlúčili do jednej. Brno je medzi mamičkami populárne, umožňuje alternatívne metódy pôrodu, má nadštandardné pôrodné boxy a popôrodné izby. „Kompletná priama platba za pôrod a celý pobyt u nás na klinike sa pohybuje od 15- do 20-tisíc českých korún.“

Rozdiely medzi Bratislavou a Brnom sú podľa neho zjavné. „Všetci klienti zo Slovenska nám hovoria, že správanie sa nášho personálu je diametrálne odlišné od toho, ako sa správa personál v nemocniciach na Slovensku. Počínajúc pozdravom, úsmevom, predstavením sa a podaním ruky.“

Po príchode do Brna si musel zvyknúť, že ekonomické myslenie tvorí súčasť práce primára. „Tlak na znižovanie nákladov a šetrenie v nemocniciach je v Českej republike dlhodobejší a podstatne tvrdší ako na Slovensku. Denne robím kontrolu hospodárskeho výsledku kliník. Povinnosťou vedúcich lekárov a sestier je sledovanie ekonomiky svojho pracoviska a podľa toho sú hodnotení aj v pohyblivých zložkách mzdy. Keď som o tom, ako podrobne sa zaoberáme na klinike ekonomikou, hovorieval so slovenskými kolegami, vysmiali ma: Si predsa doktor, máš robiť medicínu! Zabúdajú na to, že vo vedúcich funkciách sú aj manažérmi, bez peňazí sa poriadna medicína nedá robiť.“

Do Brna chodí rodiť veľa žien zo Slovenska. „Keď sa pozerám do ich zdravotnej dokumentácie, často som prekvapený, akú drahú liečbu už absolvovali na Slovensku. Občas je to z nášho ‘českého‘ pohľadu plytvanie liekmi. U nás by sme si to takto plošne nemohli dovoliť, i keď v potrebných prípadoch používame najmodernejšie spôsoby liečby. S peniazmi to teda na Slovensku nebude asi až také zlé.“

Reformu ministra Zajaca nechce hodnotiť, snahu zmeniť uvažovanie o „bezplatnom“ zdravotníctve však pokladá sa správnu. „Ľudia bez mihnutia oka zaplatia čokoľvek ľudovému liečiteľovi za všelijaké hókusy-pókusy, ale bránia sa zaplatiť u svojho praktického lekára či gynekológa. V postkomunistických krajinách spoločnosť stále berie zdravotníkov ako morálnych rukojemníkov, ktorí nemajú ‘povolanie‘, ale ‘poslanie‘ a podľa nich je nemorálne brať za to peniaze. Vítam preto snahy vlády, ktorá sa nebojí ukázať národu, že medicína je síce potrebný, ale tvrdý, odborne náročný a hlavne veľmi drahý odbor.“