Izraelu sa zdá, že Európa je propalestínska. Na fotografii je demonštrácia na podporu Palestínčanov v Ríme. FOTO - ČTK/AP

hlbšie a všeobecnejšie predsudky voči židovskému svetu,“ povedal predseda komisie Romano Prodi.

V Izraeli zistenie, že Európa ho považuje za väčšie nebezpečenstvo ako Severnú Kóreu či Irán, nikoho neprekvapilo a mnohých rozzúrilo. Izraelčania sú totiž roky presvedčení, že Európa je minimálne propalestínska, ak už nie rovno antisemitská.

Len pre týždňom tam doznel škandál, keď oxfordský profesor odmietol robiť konzultanta izraelskému doktorandovi, pretože slúžil v armáde.

Vláda v Jeruzaleme hovorí o zaslepených Európanoch, ktorí nerešpektujú bolesť jej ľudu. Niektorí radikálnejší politici chcú do Európy poslať kostry autobusov, ktoré zostali po samovražedných atentátoch. Médiá analyzujú a pravicoví komentátori naznačujú, že by bolo dobré, keby sa Európa nestarala do diplomatických iniciatív na Blízkom východe.

Na Palestínčanov sa nepýtali

Problematické však bolo už samotné zadanie prieskumu a následne aj jeho pochopenie respondentmi. Nevie sa totiž, či opýtaní, ktorí označili za hrozbu mieru Izrael, mysleli na celkovú situáciu v krajine – teda aj na nebezpečenstvo palestínskych teroristov, alebo len na aktivity vlády židovského štátu. Prieskum sa ich evidentne nepýtal na palestínsku samosprávu. Podľa hovorcu Európskej komisie Gerassima Thomasa preto, lebo Palestínčania ešte nemajú vlastný štát.

Sporná je aj celková koncepcia prieskumu – v čase, keď je svetovou hrozbou terorizmus, je pomerne zvláštne, aby sa prieskum pýtal na hrozby, ktoré predstavujú jednotlivé štáty. Potom sa rovnako hrozivými stávajú Američania ako Severní Kórejčania či Iránci. Zamieňa sa príčina a dôsledok a do jednej skupiny sa dostávajú demokratické krajiny a nepriatelia slobody.

Prečo je to tak

Podobných prieskumov je však veľa a zväčša prejdú bez väčšej odozvy. Tento však nie. Príčina je jasná – nejde len o silnú reakciu Izraela, Ameriky a židovských organizácií, ale aj o to, že Európa si sama uvedomila, že jej občania jej vystavili nie príliš sympatickú vizitku. Akékoľvek reči o dištanci sú len diplomatickými floskulami na upokojenie situácie.

Európe sa vypomstil jej neurčitý a komplikovaný postoj k izraelsko-palestínskemu konfliktu. Európa stále trvá na tom, že Jásir Arafat je zárukou mieru, hoci tomu prestávajú veriť už aj samotní Palestínčania. Dlho váhala zaradiť Hamas na zoznam teroristických organizácií, pretože okrem teroru robí aj charitu.

Výsledky prieskumu Európskej komisie, aj keď sa dajú vysvetliť obrazom Izraela v európskych médiách či propalestínskymi postojmi liberálnych intelektuálov, Európu podľa analytikov nadlho diskvalifikujú z účasti na mierovom procese na Blízkom východe. Postoje Európanov vysvetľujú tromi faktormi: médiá, latentný antisemitizmus a zbavovanie sa viny – teda presunutie Židov ako obetí holokaustu a zlyhania ostatných do kategórie agresorov voči nevinným.

Izrael už Európe neverí

Izrael je voči Európe čoraz nedôverčivejší. Hlavne po tom, čo Francúzi, Belgičania a údajne aj britský premiér Blair investujú čas a peniaze do ženevskej mierovej iniciatívy skupiny palestínskych a izraelských intelektuálov. Pritom samotná únia sa podieľala na cestovnej mape, ktorá napriek tomu, že umiera, stále žije.

Faktom však je aj to, že izraelská politická scéna vždy dávala otvorene najavo, že jediná sila, ktorá môže v oblasti niečo zmeniť, pochádza z Washingtonu a Európanov aj z historických dôvodov príliš nerešpektovala.

Koho považujú ľudia v EÚ za hrozbu pre mier

Prieskum robili na začiatku októbra telefonicky na vzorke 7515 respondentov v 15 členských krajinách Európskej únie. Otázka znela: „Predstavuje podľa vás daná krajina hrozbu pre svetový mier?“

Odpovede áno v percentách:

Izrael 59

Irán 53

KĽDR 53

USA 53

Čína 30

Rusko 21

Európska únia 8

Obavy z Izraela má pritom okrem Dánska v každej krajine únie viac ako polovica obyvateľov. Najsilnejšie sa prejavujú v Holandsku (až 75 %), Rakúsku a Luxembursku. Z prieskumu však vyplynulo aj to, že 81 percent Európanov si želá väčšiu angažovanosť únie pri riešení blízkovýchodného konfliktu. Zdroj: Eurobarometer