Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer tancuje pred stretnutím so španielskym premiérom. Prečo mal minister takú dobrú náladu, agentúry nezverejnili. FOTO - ČTK/AP
BERLÍN – Nemecko a Španielsko si nerozumejú v kľúčových otázkach a nič na tom nezmenila ani včerajšia schôdzka šéfov vlád Gerharda Schrödera a José Maríu Aznara v Berlíne.
Okrem zásadného rozporu v prístupe k americkej vojne v Iraku, ktorú Španielsko podporilo, kým Nemecko patrilo k jej najrozhodnejším odporcom, panujú vážne spory medzi oboma krajinami aj v otázke európskej ústavy. Tieto rozdiely sa nepodarilo prekonať, priznali obaja štátnici.
Rokovania, ktoré nemecká tlačová agentúra DPA označila za „ťažké,“ potvrdili zásadný španielsky nesúhlas s rozdelením hlasov jednotlivých členských krajín EÚ podľa počtu ich obyvateľov, ako predpokladá návrh ústavnej zmluvy vypracovaný Konventom EÚ. Tento návrh v porovnaní s predchádzajúcimi dohodami z Nice posilňuje pozície najľudnatejších krajín únie a oslabuje stredne veľké štáty, zvlášť Španielsko a Poľsko.
Schröder konštatoval, že s kompromisom počíta až v záverečnej fáze medzivládnej konferencie v decembri v Ríme. K možnej podobe tohto kompromisu sa však odmietol vyjadriť. Aznar úplne otvorene priznal, že v otázke pomerov hlasov jednotlivých krajín má Španielsko „jednoducho iný názor“ a príslušný návrh Konventu odmieta.
Ak ide o spoločnú európsku bezpečnostnú politiku, kancelár vyzval, aby európske štáty diskutovali o jej obsahu a nezdržiavali sa formálnymi otázkami. Nejde o to, vytvárať konkurenciu proti NATO, ale Európa musí byť akcieschopná vo vojenských otázkach, uviedol Schröder.
(čtk)
