BRATISLAVA – Minulý rok vynaložil slovenský zamestnávateľ na svojho zamestnanca v priemere 21 039 korún na mesiac. Je to o vyše tri štvrtiny viac ako v roku 1996. Trend je síce rastúci, stále však je táto hodnota hlboko pod priemerom Európskej únie, ale aj susedných krajín. Vyplýva to z najnovších zistení Štatistického úradu.
V porovnaní nákladov na prácu patrí Slovensko spomedzi krajín V 4 k jednej z najlacnejších. Kým slovenský zamestnávateľ vynaloží na pracovnú silu 445 eur, český 590 a poľský až 672 eur mesačne. Priemer krajín Európskej únie sa pohybuje okolo 3 100 eur za mesiac.
Dôvodom nízkych slovenských platov a ich pomalého rastu je aj stále vysoká nezamestnanosť. „Zamestnávateľov pri vysokej nezamestnanosti nič nenúti mzdy zvyšovať, pretože voľné pracovné sily nie sú vzácne,“ vysvetľuje analytik Tatra banky Robert Prega. Aj na trhu práce platia základné ekonomické zákony: pri vyššej ponuke, ako je dopyt, sa nemôže zvyšovať ani cena. Mzdy teda zostávajú nízke.
Lacná pracovná sila však Slovensko do istej miery zvýhodňuje v očiach zahraničných investorov pri rozhodovaní, v ktorej krajine postavia závod. „Nízka cena práce je nesporne konkurenčnou výhodou. Ak krajina ponúka niekoľkonásobne nižšie náklady potrebné na prácu, investor príde pravdepodobne tam,“ myslí si Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky.
Náklady, ktoré musia zamestnávatelia vynaložiť na pracovnú silu, predražujú aj vysoké odvody plynúce štátu. Tvoria takmer 30 percent. „V rámci krajín OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším odvodovým zaťažením,“ tvrdí Robert Prega. Vysoké odvody, ktoré platí zamestnávateľ, zároveň zmenšujú priestor na vyššie mzdy.
Okrem nízkych miezd sú pretrvávajúcou charakteristikou trhu práce aj veľké regionálne rozdiely. Najvyššie náklady na prácu majú tradične zamestnávatelia v Bratislavskom kraji – 26 960 korún. Najnižšie sú v Prešovskom kraji, na úrovni 17 490 korún.
Najviac na svojich zamestnancov vynakladajú veľké firmy s viac ako 1 000 zamestnancami: mesačne takmer 24-tisíc. Aj medzinárodné organizácie vynakladajú o tretinu viac výdavkov ako je priemer. Ponúkajú totiž mnohé výhody, ktoré sa na výplatnej páske neprejavujú, ale firmu tiež stoja peniaze. „Okrem bežných zamestnaneckých výhod organizujeme pre svojich zamestnancov študijné pobyty,“ uvádza príklad starostlivosti o pracovníkov VÚB banky jej hovorkyňa Silvia Nosálová.
TEREZA COPLÁKOVÁ
