Helena Zemanovičová (v strede) vyprevádza svoju sestru s manželom, ktorí ju prišli navštíviť z neďalekej Moravy. FOTO - AUTOR
Najväčšmi sa však obáva zimy. Dolu v dedine ju už strašili, že tento rok má byť tuhá.
Poslednú zimu strávila u sestry v Hornej Súči, no najbližšiu chce prežiť doma. „Aj o chalupu sa musí niekto starať,“ hovorí. Na tento laz vedie len kľukatá kamenistá cesta.
Keď napadne sneh, do dediny, vzdialenej osem kilometrov, sa dá len po vlastných. Alebo na sánkach. Preto sa zásobuje na zimu postupne už teraz. Kým nie je okolie zaviate snehom, na samotu sa nesťažuje. Má vlastný televízor i rádio. Pravidelne ju navštevuje sestra s manželom, ktorí žijú na neďalekej Morave. Odtiaľ do minulého roku obyvatelia Stehlíkov čerpali aj elektrinu. Až vlani sem dotiahla elektrické spojenie aj slovenská strana.
Kostol v Hornej Súči je pre pani Helenu Zemanovičovú priďaleko. Vyspovedá sa u farára, ktorý sem na sviatky dochádza, inak si hriechy vymodlí doma sama. Z osady sa postupne sťahujú mladí, a tak hrozí, že sa tento čarokrásny kút Slovenska premení len na chatovú oblasť. MICHAL PIŠKO
Na dedinách zostávajú najmä starší ľudia
Sťahovanie ľudí do miest prináša so sebou vyľudnenie obcí. Na vidieku zostáva prevažne staršie obyvateľstvo.
Výsledky prieskumu Štatistického úradu ukazujú, že v obciach do 1000 obyvateľov sú počty prichádzajúcich a odchádzajúcich pomerne vyrovnané. Vzhľadom na prirodzený úbytok obyvateľov viaceré dediny pomaly vymierajú. Ohrozené sú najmä dedinky do 100 obyvateľov. Vo väčšine najmenších obcí chýba kanalizácia, plyn, vodovod.
Tam, kde je nezamestnanosť, sa vyľudňujú aj mestá. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou klesá počet obyvateľov aj v mestách. Napríklad z Lučenca sa minulý rok odsťahovalo 394 osôb, prisťahovalo sa 354. Do Veľkého Krtíša prišlo žiť 238 ľudí, ale odišlo 332. Podobný trend je aj v severných okresoch.
„K vyľudňovaniu dochádza už veľmi dlho. Celé regióny sú tým silne postihnuté, okrem severovýchodného Slovenska to najvýraznejšie vidieť na juhu Banskobystrického kraja. Sčasti ide o prirodzený vývoj, sčasti o dôsledok príliš rýchlej a nevhodnej industrializácie,“ hovorí Michal Vašečka z IVO. (r)
