Minister spravodlivosti Daniel Lipšic (vpravo) navrhuje sprísnenie disciplinárnych trestov pre prokurátorov. V tom s ním generálny prokurátor Milan Hanzel súhlasí, ale na niektoré ďalšie navrhované zmeny má iný názor ako minister. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Až doteraz sa ministerstvo spravodlivosti pri svojich reformách sústreďovalo najmä na sudcov. Novelou zákona o prokuratúre, ktorý pôjde tento týždeň do pripomienkového konania, sa má začať so zmenami aj v tejto časti justície.
Zmeny sa okrem iného dotknú disciplinárneho stíhania prokurátorov. Sprísnia sa tresty a zavedie sa princíp nulovej tolerancie. Systém bude rovnaký ako u sudcov. Rovnako sa budú vytvárať aj disciplinárne senáty. Ich členov bude navrhovať rada prokurátorov, minister spravodlivosti a parlament.
S prísnejším postihovaním prokurátorov súhlasí aj ich šéf Milan Hanzel. „Jedna tretina prokurátorov nie je spôsobilá vykonávať funkciu prokurátora. Treba zefektívniť mechanizmus, ako sa so zlými prokurátormi rozísť,“ vyhlásil generálny prokurátor. Za situáciu podľa neho môže spôsob prijímania nových ľudí po roku 1989, keď sa nerobil výber, ale nábor do prokuratúry. „Niekto dobrovoľne odíde a niekto sa drží ako kliešť, no a tých sa musíme zbaviť,“ povedal Hanzel o nekvalitných prokurátoroch.
S ďalším zámerom ministra Lipšica však Hanzel nesúhlasí. Lipšic navrhuje, aby mohlo ministerstvo spravodlivosti vydávať všeobecné pokyny, ako má prokuratúra konať v druhovo podobných alebo rovnakých kauzách. „Niekedy nejednotnosť konania prokuratúry spôsobuje problémy aj v dôveryhodnosti celého justičného systému,“ povedal Lipšic.
Chce, aby napríklad pri dopravných nehodách s následkom smrti prokuratúra vždy navrhla nepodmienečný trest. Hanzel tento návrh odmieta. Jeden z jeho predchodcov už takýto príkaz vydal. Problémy sú s jeho aplikáciou v praxi. „Aj napriek tomu, že takýto pokyn platí, v praxi sa neuplatňuje, tých prípadov je veľa,“ priznáva Hanzel. Tvrdí, že sa to prokuratúra snaží vyriešiť. Hanzel odmieta, aby takýmito pokynmi ministerstvo riadilo prácu prokurátorov: „Neviem, prečo by ministerstvo spravodlivosti malo do toho rozprávať, keď nie je orgánom činným v trestnom konaní.“
Rozpory sú aj v navrhovanej kompetencii vlády písomne požiadať generálneho prokurátora, aby prijal v konkrétnom prípade opatrenia vo veci verejného záujmu. Generálny prokurátor by nebol žiadosťou vlády viazaný, ale musel by na ňu v lehote odpovedať. Hanzel to odmieta, lebo nie je jasné, čo je to verejný záujem.
Zhoda medzi oboma predstaviteľmi justície panuje v tom, že by mohol generálny prokurátor vykonávať iba jedno funkčné obdobie. „Generálny prokurátor, ktorý je vo funkcii a má záujem znovu kandidovať, navštevuje poslanecké kluby a lobuje, to ohrozuje jeho nezávislosť,“ zdôvodnil Lipšic.
Pripúšťa, že sa v budúcnosti môže otvoriť aj otázka voľby generálneho prokurátora. Teraz ho volí parlament, v budúcnosti by postup mohol byť podobný ako v prípade predsedu Najvyššieho súdu. Toho volí odborný orgán, ktorým je Súdna rada.
ROMAN PATAJ
