Sú uschované v tisíckach skúmaviek alebo zmrazené v bankách či živných roztokoch na rôznych tkanivách a kultúrach.
Tie najnebezpečnejšie sa nachádzajú v jednom, maximálne dvoch laboratóriách v krajine. Bežne sa s nimi nepracuje, sú však dôležité na diagnostiku. Prístup k nim je prísne chránený.
Niektoré látky by sa mali vyskytovať len na niekoľkých miestach zemegule. Nikto na svete však nemôže zaručiť, že to tak naozaj je.
Je teda bioterorizmus aktuálny? Budú najnovšou zbraňou teroristov mikróby?
Kde by však mohli teroristi získať vzorky na výrobu biologických zbraní, o ktorých sa hovorí, že môžu byť ničivejšie ako výbuch jadrovej bomby?
Potenciál na bakteriologické vykynoženie našej civilizácie je už dávno uzamknutý v tajných vojenských laboratóriách veľmocí – ale aj štátov s vojenským režimom.
Odborníci sa však zhodujú. Áno. Bioteror hrozí.
Všetko už bolo napísané, sfilmované, vymyslené
Už to len zažiť? Možno si to predstaviť? Aké by to bolo?
Jason Papparis, obchodník s kobercami, si dopoludnia vo svojej kancelárii na Manhattane prezeral dennú poštu. Upútala ho hrubá štvorcová obálka. Na zadnej strane stálo – Upratovacia služba. Nechajte špinu na nás. Keď nazrel dnu, objavil sa balíček prelepený páskou s nápisom PREKVAPENIE. Len čo ju odlepil, akási pružina balíček prudko otvorila a do vzduchu vyletel kúdol prachu zmiešaný s malými zlatými hviezdičkami. Vnútri bola kartička s nápisom – Zavolajte nás upratať túto špinu.
Nemohol neobdivovať človeka, ktorý takúto reklamu vymyslel. Vtipná, jedinečná, účinná.
O necelú hodinu zacítil nepríjemnú bolesť v hrudi. Keď ho o polnoci prevážali do nemocnice, v živote sa necítil horšie. O hodinu zomrel.
V thrilleri amerického lekára a spisovateľa Robina Cooka si takto teroristi na obchodníkovi s kobercami otestovali smrteľne jedovatú baktériu antraxu. O niekoľko dní na to vpustili do jednej z federálnych budov na Manhattane cez ventilátory a vzduchotechnické zariadenie niekoľko kíl práškového antraxu.
Autor opisuje, ako sa rozpútala nezvládnuteľná panika, ktorá jednoznačne dokázala, že skutočná katastrofa sa nedá nasimulovať pri žiadnom cvičení. Davové šialenstvo ľudí unikajúcich z budovy celú situáciu len zhoršovalo, lebo kontaminovaní sa dostávali do styku s nekontaminovanými. Vojaci nedokázali ľudí udržať v budove. Keďže ventilácia prúdila do ulice, celá západná časť Manhattanu bola napadnutá smrtiacim práškom.
Sci-fi či realita?
V desiatkach filmových scenárov, knižných thrillerov či dokonca animovaných filmov je už dávno opísané, ako bioteroristi získavajú svoje zbrane a ako by dokázali zničiť všetko živé na planéte.
Thriller Robina Cooka hovorí o tom, ako teroristi v USA v spolupráci s ruským emigrantom získali a rozprášili takmer 5 kilogramov antraxu.
V americkom filme 12 opíc zas po zámernom rozšírení zhubných vírusov zahynie päť miliárd ľudí planéty.
Posledné teroristické útoky na USA posunuli realitu hrozivo blízko k tejto fikcii. Neminie minúta, aby niekto neprirovnával útok spred týždňa k najrôznejším scénam z najslávnejších akčných filmov.
Vyzerá to dokonca tak, že za posledných 20 rokov strávili filmoví scenáristi a spisovatelia vymýšľaním najrôznejších spôsobov teroristických útokov viac času než Usáma bin Ládin a jeho spolupracovníci.
Mnohí dnes trpko podotknú, že zrejme aj viac času než CIA a FBI.
Namiesto pracného spriadania teórií o tom, čo nás ešte čaká, vraj stačí zájsť do najbližšej videopožičovne či knižnice. Zdá sa, že všetko už bolo napísané, sfilmované, vymyslené.
Nikto však neveril, že by to bolo naozaj možné.
Bioterorizmus v malom už bol odskúšaný
Do okamihu, než bol do tokijského metra vypustený sarín, tiež len málokto veril, že teroristi sa odvážia použiť chemickú či biologickú zbraň.
Menšie bioteroristické útoky tohto typu sa však už odohrali.
V roku 1984 došlo k úmyselnej kontaminácii šalátov pre reštaurácie v Oregone. Následky – 751 prípadov salmonelózy.
V roku 1995 boli kontaminované koláče v laboratóriu jednej texaskej nemocnice, čo spôsobilo dyzentériu 45 ľudí.
Japonská apokalyptická sekta Óm Šinrikjó vypustila v marci 1996 v tokijskom metre otravný plyn sarín, v rovnakom čase sa jej členovia aktívne zaoberali vývojom biologických zbraní – vyrábali antrax a botulín.
Členovia japonskej sekty zašli vtedy dokonca tak ďaleko, že poslali do Zaire špeciálnu delegáciu, ktorá mala zistiť, či sa na bojové účely nedá použiť vírus Ebola.
Doposiaľ nevyjasnené zostali záhadné úmrtia niekoľkých desiatok narkomanov v škótskom Glasgowe, nad ktorými si britskí vedci lámali hlavy pred rokom. Spoločné mali to, že užívali heroín. Zomreli krátko potom, ako si pichli dávku heroínu nie do žíl, ale do svalov. Do skúmania príčin týchto úmrtí sa zapojili rôzne laboratóriá, ale aj britská armáda, ktorá sa snažila zistiť, či smrť nemal na svedomí antrax.
Stopy tejto baktérie sa totiž objavili pri vyšetrení miechovej tekutiny jedného nórskeho narkomana.
Antrax sa bežne vyskytuje v Pakistane, Afganistane a Iráne, odkiaľ pochádza veľké množstvo heroínu smerujúceho do Európy.
„Vývoj a výroba biologických zbraní sú najhorším možným zneužitím mikrobiológie ako takej,“ hovoria naši virológovia aj biológovia. Pripúšťajú však, že za veľké peniaze sa možno zapredať na všeličo.
Odborníci sa desia predstavy, že by bolo možné skombinovať nákazlivé choroby, ako sú ovčie kiahne či bežné prechladnutie, s vražednými účinkami napríklad vírusu Ebola.
Príťažlivosť biologických zbraní je pre teroristov logická
Sú lacné, na ich výrobu sú potrebné ľahko dostupné materiály a suroviny. Návody na výrobu nie sú dostatočne utajené, niektoré sa dajú nájsť aj na internete.
A čo je najdôležitejšie, využívajú biologické látky, ktoré sú na svete.
Biologické zbrane majú ešte jednu hrozivú výhodu. Sú ideálnym prostriedkom na tajný útok na veľký počet ľudí. Účinky ich použitia sa prejavia až o niekoľko hodín, ba aj niekoľko dní po útoku.
To dáva útočníkom šancu na útek.
Saudskoarabský terorista a miliardár Usáma bin Ládin, podozrivý z prípravy šokujúcich úderov proti americkým cieľom, sa už nechal počuť, že tisícky mladých moslimov sú pripravení bojovať v Svätej vojne, aby sa zapáčili Bohu.
„Sú inteligentní, majú značné vojenské vedomosti aj o boji s chemickými a biologickými zbraňami a sú pripravení urobiť, čo im uložíme,“ vyhlásil terorista.
Bioterorizmus – nebezpečnejší ako jadrový útok?
Bioteror predstavuje v súčasnosti pre vyspelé priemyselné krajiny sveta väčšie nebezpečenstvo než jadrový útok.
Nasadenie baktérií slezinnej sneti – antraxu by mohlo spôsobiť vraj viac obetí než detonácia nukleárnej bomby.
Podľa odborníčky v oblasti boja proti biologickým zbraniam Tary O‘ Toolovej riziko biologického útoku nie je iba teoretickou záležitosťou.
„Pravdepodobnosť použitia biologickej zbrane je oveľa vyššia ako vypálenie nepriateľskej rakety spoza Pacifiku,“ tvrdí O‘ Toolová.
„Vďaka využívaniu počítačov, internetu a úsiliu veľkých korporácií o dosiahnutie zázrakov v oblasti medicíny je vývoj v oblasti biotechnológií oveľa rýchlejší, ako bol vývoj fyziky v 50. rokoch minulého storočia,“ uvádza O‘ Toolová.
Po skončení vojny v Perzskom zálive boli spojenecké štáty šokované zistením, že Irak má zásoby biologických zbraní a fabriky na ich výrobu, ktoré dovtedy unikali všetkým rozviedkam.
Bývalý šéf irackej vojenskej rozviedky Samrái, ktorý opustil Irak v roku 1994, tvrdí, že inšpektori OSN nemohli chemické a biologické zbrane nájsť a zničiť, pretože sú dobre ukryté.
„V Iraku teraz existuje viac ako 200 kontajnerov obsahujúcich biologické zbrane. Približne polovica z nich by stačila na to, aby všetci obyvatelia Blízkeho východu boli zničení,“ vyjadril sa Samrái.
USA majú v kontrole biologických zbraní čierny bod
Takmer dvanásť krajín sveta je dnes podozrievaných z toho, že tajne vyvíjajú svoj vlastný vojenský biologický arzenál.
Medzi najpodozrivejšie a najkritizovanejšie krajiny s nezákonným biologickým vývojovým programom patria Egypt, Irak, Irán, Líbya, Pakistan, Sýria a KĽDR. Podozrenia sa týkajú aj Ruska, Číny a Taiwanu.
Naopak, tieto štáty zas poukazujú na to, že v tomto smere je jednou z najaktívnejších krajín USA.
OSN sa už aspoň desať rokov snaží dostať tento fenomén pod kontrolu.
Dokonca sám generál Collin Powel, súčasný šéf diplomacie USA, pod velením ktorého spojenecké sily v roku 1992 vyhnali Iračanov z Kuvajtu, sa v britskom týždenníku The Economist priznal, že ešte ako vojaka ho biologické zbrane vystrašili viac ako taktické jadrové zbrane.
USA však podľa všetkého v tomto smere neurobili všetko, čo mohli.
V lete tohto roka odmietli návrh OSN na bakteriologické moratórium. V ženevskom sídle OSN zamietli medzinárodný návrh tejto organizácie na tridsaťročný zákaz používania baktérií ako vojnovej zbrane. Nesúhlasia so sprísnením dohľadu nad dodržiavaním Zmluvy o zákaze výroby biologických zbraní, ktorá je v platnosti už skoro 30 rokov. Pri jej uzatváraní v roku 1972 panovala totiž studená vojna a do jej textu neboli zahrnuté podrobnosti o spôsobe kontroly, keďže použitie biologických zbraní sa nepovažovalo za pravdepodobné. Strašiakom boli vtedy najmä jadrové zbrane.
Profesor Bradfordskej univerzity Graham Pearson, britský expert na biologické zbrane, ktorý rokovania pozoroval, pred dvoma mesiacmi povedal, že Washington sa dopustil hrubej chyby, ktorú by mali opäť zvážiť.
„Som sklamaný,“ povedal v rozhovore pre BBC.
Austrálski vedci otvorili Pandorinu skrinku
Aby toho všetkého nebolo málo, objavujú sa stále nové možnosti biologických zbraní.
Zatiaľ sa totiž zdalo, že teroristi využijú už existujúce choroboplodné zárodky, najpravdepodobnejšie baktérie Bacillus anthracis, ktoré spôsobujú slezinovú sneť – antrax.
Ako úplne nová sa však javí hrozba, že teroristi vytvoria umelý choroboplodný zárodok, proti ktorému nebude obrana.
Technicky to možné je.
Umelý vražedný vírus vyvinuli totiž len pred krátkym časom úplne náhodou austrálski vedci.
RNDr. Gustáv Russ z Virologického ústav SAV v Bratislave potvrdil, že šokujúci objav austrálskych vedcov začiatkom tohto roka vyvolal medzi odborníkmi širokú diskusiu.
„Je to momentálne najnovší šláger v oblasti vírusov. Existujú všelijaké nebezpečné vírusy, ale tento je mimoriadne nebezpečný. Začalo sa to celkom nevinne. V Austrálii si dali skupiny vedcov za úlohu vytvoriť vírus, ktorý by znížil schopnosť myší rozmnožovať sa. Vírus kiahní, ktorý modifikovali, sa ukázal neuveriteľne agresívny a všetky myši zlikvidoval. Prelomil všetky možnosti ochrany proti nemu.“
Autori výskumu, vedomí si toho, že je to vlastne návod na výrobu nebezpečného vírusu pre ľudstvo, zostali paralyzovaní. Keď zistili, čo vyrobili, zľakli sa a dlho čakali, kým to vôbec zverejnili.
„Nastáva filozofická otázka,“ hovorí RNDr. Russ. „Majú sa takéto výsledky publikovať? Nie je to návod pre bioteroristov?“
Práve preto vedci Ramshaw a Jackson pred zverejnením svojich pokusov vo februárovom vydaní vedeckého časopisu Journal of Virology konzultovali s austrálskym ministerstvom obrany, či to vôbec publikovať, aby neposkytli v bežne prístupných vedeckých časopisoch stavebný plán biologických zbraní.
„Džin sa dostal z fľaše,“ poznamenal časopis New Scientist, ktorý ako prvý stručne informoval o objave austrálskych vedcov.
„Je to skutočne veľký problém. Stavia nás pred otázku, či takéto informácie majú byť verejne dostupné, keďže existuje hrozba bioterorizmu. Tento výskum, ktorý mal úplne iný cieľ, by mohol byť návodom, ako postupovať. Na výrobu biologickej zbrane netreba špičkové laboratórium, stačí laboratórium so štandardným vybavením, schopné klonovať gény,“ komentuje slovenský virológ momentálne najväčšiu senzáciu vo vedeckom svete.
Prečo to predstavuje taký problém?
Väčšina populácie na zemeguli už totiž nie je proti vírusu kiahní zaočkovaná.
Túto strašnú chorobu, ktorá len v 20. storočí zahubila v Európe viac ako 200 miliónov ľudí, mohli lekári vymazať už pred 30 rokmi vďaka účinnej očkovacej vakcíne a rozsiahlej akcii Svetovej zdravotníckej organizácie.
Zdá sa však, že nie navždy, ako stopercentne predpokladali.
„Je to paradox, ale ani vírusy, ktoré sa dnes už nevyskytujú, neprestávajú byť nebezpečné. To je práve prípad vírusu pravých kiahní, varioly,“ hovorí RNDr. Gustáv Russ.
Svetová zdravotnícka organizácia preto rozhodla, že posledné zásoby vírusov dá zničiť. Mohlo to byť jednoduché. Zohriali by sa v autokláve na 140 stupňov a po pol hodine by nebolo po vírusoch spôsobujúcich utrpenie a smrť ani stopy.
Lenže všetko bolo inak.
Oficiálne sa dohodlo, že jeden vírusový štok môže zostať v centre pre kontrolu chorôb v Atlante a druhý v podobnom ústave v Moskve. Avšak – nikdy sa tak nestalo. Keď už malo prísť k zničeniu vírusu, ozvali sa hlasy, že ešte treba dokončiť výskum, prečo je tento vírus taký nebezpečný.
Neskôr sa objavili informácie, že sa vyrobilo niekoľko ton prášku z tohto vírusu, dokonca vraj aj v kombinácii s vírusom Eboly. Potom prišli dokonca nové správy, že tento vírus majú v 17 štátoch.
„Nikto nedokázal, či je to naozaj tak, a nikto nemôže zistiť, ako to naozaj je. Keby niekto povedal, že u nás v ústave máme tri ampulky, ako dokážeme, že ich nemáme?“ pýta sa RNDr. Russ.
Dnes sa proti pravým kiahňam na celom svete neočkuje.Vírus sa dá veľmi ľahko rozmnožiť a je nebezpečný v tom, že sa môže šíriť vzduchom – stačí sa nadýchnuť. Choroba by sa rozšírila okamžite a čo je najhoršie, očkovacia látka už neexistuje. Dôsledkom biologického útoku by tak boli v krátkom čase státisíce nakazených a nepredstaviteľné množstvá mŕtvych.
Môžeme sa proti bioterorizmu brániť?
Podobne ako pri hrozbe atómovej zbrane aj pri biologických zbraniach má verejnosť pocit, že proti nim nemôže urobiť prakticky nič.
Nie je to celkom tak.
Verejnosť môže zohrať dôležitú úlohu v boji proti tejto nočnej more tým, že si uvedomí nebezpečenstvo, ktoré svetu hrozí. Najlepšou metódou na prevenciu útokov biologickými zbraňami je kontrašpionáž, na ktorej by mala účinne pomáhať aj verejnosť.
Kedže mikrobiologické laboratóriá sa dajú vybudovať aj vo veľmi skromných podmienkach, napríklad v pivniciach alebo voľných izbách súkromných domov, ľudia by mali dávať pozor na sprievodné znaky takejto činnosti, pach fermentácie či zvuk neustále spustených ventilátorov.
To je to najjednoduchšie, čo môžu urobiť.
EVA HRDINOVÁ
