Skúsený hokejový obranca ĽUBOMÍR SEKERÁŠ (34 r.) sa v ruskom klube Lokomotiv Jaroslavľ svojho bývalého trénera v slovenskej reprezentácii i v trenčianskej Dukle Júliusa Šuplera nedočkal. Trenčiansky rodák, ktorý odohral dve vydarené sezóny v NHL v tíme Minnesoty, je už doma a trénuje s Duklou. Svoju typickú pohodovú náladu však nestráca.
Čo sa v Jaroslavli stalo?
„V tíme, ktorý v posledných dvoch rokoch vyhral ruskú ligu, sú maximalistické nároky. Mužstvo sa však ocitlo v kríze, nevyhrávali sme. Najprv musel odísť tréner Vladimir Jurzinov mladší, potom si na koberec zavolalo vedenia aj mňa. Asistent trénera Kriučkov ma dvakrát nepostavil a po vzájomnej dohode sme ukončili kontrakt. Rozchod bol férový.“
Spomenuli ste meno Júliusa Šuplera v čase, keď vedenie Lokomotivu hľadalo nového trénera?
„Iste, celkom prirodzene. Hneď mi napadlo, že v relatívne neďalekom Minsku majú takého kvalitného človeka. To, čo sa stalo potom so mnou, je už vec osudu. Taký je hokejový biznis.“
Prišli ste na Slovensko práve v čase, keď sa za vami do Ruska chystala manželka Želka s dcérou Lindou?
„Mali letieť v piatok, nakoniec som bol doma skôr ja.“
Aký sa hrá hokej v ruskej lige?
„Úroveň je naozaj vysoká. Hráči sú technicky výborne vybavení, súťaž je vyrovnaná. Zopár tímov uprednostňuje nepríjemný defenzívny systém.“
Jaroslavľ hráva v novej modernej hale s kapacitou 9046 divákov. Aké má klub zázemie?
„Nemohol som sa na nič sťažovať. Organizácia klubu bola na vysokej úrovni. S českými útočníkmi Moravcom a Peterkom sme si pomáhali. Dostal som pekný trojizbový byt v novostavbe na desiatom poschodí. Len akosi nestačili sprevádzkovať výťahy, tak som si dosýta zašliapal (smiech).“
Auto?
„Lada 112, na tamojšie cesty bolo príhodné.“
Čo bude s vami ďalej?
„Verím, že mi vyjde angažmán do švajčiarskeho Bazileja, kde ma chceli už pred začiatkom sezóny. Dúfam, že znovu budem čo najskôr v akcii.“
Rýchle balenie z bytu v bieloruskom Minsku a zhruba tisíckilometrová cesta autom do ruského Jaroslavľu. Slovenský hokejový tréner JÚLIUS ŠUPLER (53 r.) sa s bývalým zamestnávateľom Dinamom Minsk rozlúčil korektne. Dôkazom spokojnosti druhej strany bolo, že mu poskytli Passat Combi s dvojicou vodičov-ochrankárov, aby sa čo najskôr bezpečne dopravil do svojho nového pôsobiska.
Hektický deň?
„Dosť. Chvatné balenie, rýchle lúčenie, no prevláda dobrý pocit zo serióznej dohody. Odchádzam z Minska bez pohľadávok. Medzi ruskou a bieloruskou federáciou fungujú nadštandardné vzťahy, inak by sa všetko nemohlo udiať tak rýchlo.“
Pred pár dňami ste sa vyjadrili, že sa zatiaľ témou Jaroslavľ nezaoberáte vážne, lebo vás nik oficiálne neoslovil. Potom sa zdalo, že padne voľba na českého trénera Jana Nelibu. Ako sa to vlastne zbehlo?
„V nedeľu sme doma s Gomeľom po veľmi dobrej hre vyhrali 6:1. Po zápase sa mi ozval prezident Jaroslavľa Jurij Jakovlev s tým, že z viacerých kandidátov si ma vybrali na funkciu trénera. S vedením Minska som mal dohodu, že v prípade záujmu z NHL alebo z ruskej ligy ma tam uvoľnia. Táto situácia teda nastala a ja som ponuku prijal.“
Ako budete spomínať na Minsk?
„V tom najlepšom. Mohol som pokojne pracovať, necítil som žiadne tlaky, strach, čo bude po prípadnej prehre, neexistoval. Postupne sme nabrali sympatickú hernú fazónu.“
V ambicióznom Jaroslavli však určite nebude chýbať tlak na výsledky od prvej chvíle.
„Počítam s tým. S vedením klubu som mal viachodinovú debatu. Jasne mi dali najavo, že neberú nič iné iba tretí titul za sebou. Je to pre mňa obrovská výzva.“
Pomôžu vám skúsenosti z „ruského“ prostredia, ktoré ste získali počas dvoch mesiacov v Minsku?
„Určite. Bežná ruština sa dá zvládnuť relatívne rýchlo, no ja som si usilovne osvojoval aj odbornú terminológiu.“
Nasťahujete sa do bytu, ktorý opustil Ľubo Sekeráš?
„(Smiech.) Nie, povedali mi, že by to mal by ten, kde vlani býval český kouč Vladimir Vůjtek.“
