BRATISLAVA – Slovenské mimovládne organizácie sa musia pripraviť na čoraz nižšie dotácie zo zahraničných zdrojov, prípadne na ich úplné zastavenie. Britský denník The Independent píše, že podporné programy, z ktorých tečú peniaze na pomoc krajinám tretieho sveta a postkomunistickým štátom, Veľká Británia radikálne „okliešti“.
Britské ministerstvo pre zahraničnú pomoc a rozvoj dostalo príkaz, aby niektoré programy zastavilo a ušetrilo tak najmenej 100 miliónov libier. Peniaze chce vláda presmerovať do Iraku.
Od roku 1993 zaplatila britská vláda na Slovensku projekty za 14 miliónov libier. Dnes na akčný plán (nielen pre mimovládky) ročne dáva 125-tisíc libier. „Zatiaľ nie je jasné, či akčný plán bude fungovať aj po 1. máji 2004,“ hovorí politická pracovníčka britskej ambasády Katarína Strýčková.
Ivana Švejnu, prezidenta Nadácie F. A. Hayeka to neprekvapuje. „Bol to tak či tak trend, pretože peniaze išli najmä na transformáciu totalitného na demokratický systém. Dnes smerujú prirodzene do krajín, ktoré sú ešte len na začiatku tejto cesty.“
Mimovládky sa podľa Švejnu budú musieť naučiť nespoliehať sa len na zahraničie, ale aj na vlastnú činnosť, lebo v tomto prechodnom období „štát ešte nevytvoril taký legislatívny rámec, aby sa oplatilo podporovať tretí sektor“.
Boris Strečanský, programový riaditeľ nadácie Ekopolis, si myslí, že presúvanie fondov do Iraku s nami priamo nesúvisí, lebo Veľká Británia a USA mali už dávnejšie v pláne končiť s pomocou Slovensku. Ide teda skôr o problém, že „naša spoločnosť záujem naďalej podporovať projekty z oblasti ochrany práv či verejnej politiky. Či sa nájdu verejné zdroje“.
Silným donorom sú aj Spojené štáty. Na americkom veľvyslanectve v októbri 2000 zriadili pobočku USAID. Plánovala prispieť takmer 1,5 milióna dolárov na riadenie projektov pri reforme finančného sektora, občianskej spoločnosti, ekonomického rozvoja či sociálneho systému. Zatiaľ nie je jasné, či Slovensko príde aj o tieto peniaze.
Slovenské ministerstvo vnútra registruje 21 246 mimovládnych organizácií. Zo štátneho rozpočtu na ich podporu v rokoch 1998–2002 išlo 5,28 miliardy. Viac ako 60% peňazí získali vopred určené organizácie.
Švejna hovorí, že tretí sektor bude potrebovať ďalšiu zmenu zákonov. Možnosť dať naň 1 percento z príjmov bola podľa neho veľkým krokom vpred, hoci ju využila len tretina daňových poplatníkov. „Svoju finančnú politiku však bude musieť meniť nielen štát, ale aj tretí sektor.“ (vlk)
