Po zastavení výroby tankov pre vojská Varšavskej zmluvy sa podnik snažil získať odbyt pre svoje traktory. Ich výroba však bola veľmi stratová.

Kedysi strojnícky gigant dnes zamestnáva len zlomok zamestnancov bývalého štátneho podniku.

Samotná firma v priebehu krátkej histórie po páde železnej opony prešla mnohonásobnou transformáciou a niekoľkokrát zmenila aj názov. Postupovalo sa pritom osvedčeným spôsobom. Materskú firmu vždy vedenie zanechalo s vysokými dlhmi v konkurze, zamestnancom sľubovalo prácu v nástupníckej firme. Po tom, čo sa zadlžila aj tá, postup sa zopakoval. V súčasnosti už z obrieho podniku zostali len dve „okresané“ spoločnosti, jedna na výrobu traktorov a druhá na licenčnú výrobu talianskych motorov Lombardini. (tom)