Dai Sijie. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Porota druhej najvýznamnejšej francúzskej literárnej ceny, Femina, už niekoľko rokov venuje špeciálnu pozornosť Číne. Roku 1998 korunovala Francoisa Chenga za jeho prvý román. A teraz vyznamenala ďalšieho, o niekoľko generácií mladšieho frankofónneho Číňana Daie Sijieho za jeho druhý román Le Complexe de Di. (Diho komplex). Ako napísala francúzska kritika, hoci prvý z vyznamenaných Číňanov sa narodil roku 1925, v nádherných zrúcaninách Ríše Stredu, a druhý roku 1954, tesne pred začiatkom Maovej kultúrnej revolúcie, jeden aj druhý majú „srdce balansujúce medzi tradíciami predkov a skutočnosťou Západu“.
Daie Sijie prišiel do Paríža pred dvadsiatimi rokmi, ako dvadsaťdeväťročný, po tom, čo absolvoval „prevýchovu“ v zastrčenej dedine v Sečuánskej provincii. Prešiel zo šialenstva červených gárd rovno do modro-bielo-červeného Francúzska.
Rýchlo sa učil - musel hneď pochopiť, že všetky jeho obrovské lásky, od Dumasa po Balzaca a Stendhala, sú minulosťou. S nimi začal snívať, a s nimi začal aj písať. Rozhodol sa, že bude písať vo francúzštine a roku 2000 mu prestížny Gallimard vydal knihu, ktorú preložili do tridsaťjeden jazykov - v slovenskom preklade vyšla s titulom Balzac a malá čínska krajčíročka vo vydavateľstve Slovart.
Dai Sijie je rovnako uhranutý aj filmom. Má za sebou aj kariéru filmára, získal Cenu Jeana Viga za svoj prvý celovečerný film z roku 1989, Čína, moja bolesť. „Dostal som sa opäť do Číny, keď som nakrúcal film podľa čínskej krajčíročky,“ povedal denníku Le Monde.
„Našiel som tam všetky detaily, ktoré mi vo Francúzsku tak chýbajú, priateľov. Napokon som sa však rád vrátil do Francúzska. V Číne sa mnohí ľudia majú čoraz lepšie, vzniklo tam niečo, čo by sme mohli nazvať nedemokratický kapitalizmus. Lenže akoby tam ani neexistovala túžba po demokracii. Akoby sa ľudia ešte vždy báli narušiť krehkú rovnováhu.“
Román Komplex Di, slovná hra s Oidipovým komplexom, čínske úrady len viac rozdráždil. Autor, oslavovaný po celom svete, pre ne zostal arogantným ‚spratkom‘, ktorý sa vždy nahlas rozosmeje tam, kde by sa patrilo nad svojimi spoluobčanmi zdvorilo usmiať. Jeho hrdina Muo začal svoju dlhú púť učňa psychoanalýzy v Číne, hermeticky uzavretej voči Freudovi a Lacanovi, jeho dvom vzorom. Vrátil sa do Francúzska, kde ho zasvätili do tajomstiev psychoanalýzy, a snaží sa presvedčiť Číňanov o svojom svetonázore. Hrdina je panic - to je významný detail celého tohto ‚srandovného‘ príbehu. Okrem hlásania psychoanalýzy je cieľom jeho misie vyslobodiť z väzenia priateľku, ktorá sa dostala do ‚spárov‘ krutej čínskej polície za to, že predávala európsku tlač. Sudca Di, ktorý má slabosť na mladé panny a s prirodzenou zvrhlosťou ich konzumuje, mu môže pomôcť sa tam dostať. (puk)
