Správa analyzuje potenciál ekonomík sveta dosiahnuť trvalo udržateľný rast pomocou tzv. Indexu rastovej konkurencieschopnosti. Hodnotí celkové makroekonomické prostredie, kvalitu verejných inštitúcií a úroveň technológií. Podľa týchto kritérií Slovensko obsadilo 43. miesto, čo oproti minulému roku predstavuje zlepšenie o šesť miest.
Hodnotiaca správa oceňuje výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov. „Spočíva to jednak vo výraznom poklese úrokových sadzieb za úvery pre podnikateľov a vo väčšej ochote bánk požičiavať,“ vysvetľuje Elizej Macho, analytik Tatra banky. Kým začiatkom roka 1998 priemerná sadzba podnikateľských úverov bola vyše 16 percent, tento rok sa sadzby pohybujú okolo 8 percent.
Slabinou slovenskej ekonomiky sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov. Tomu neprispieva ani veľký rozsah štátnych dotácií. Správa si všíma aj politický rozmer: nízku dôveru voči politikom.
Svetové fórum Slovensku vyčíta stále vysokú mieru korupcie a ekonomickej kriminality. „Aj keď sa urobili určité opatrenia, napríklad zjednodušenie daňového systému, v znížení korupcie nemožno očakávať zmeny zo dňa na deň,“ myslí si analytik Robert Prega z Tatra banky. Podľa neho ide o postupný proces. „Sklon ku korupcii je jedným zo zabehaných modelov správania, ktorý sa mení len veľmi pomaly,“ dodal. Správa si všíma aj vládne rozhodnutia zvýhodňujúce len určité ekonomické skupiny, ktoré sú v prípade Slovenska časté.
Na vyšších priečkach ako Slovensko sú viaceré stredoeurópske krajiny. Konkurencieschopnejšie je Česko, Maďarsko, ale aj pobaltské štáty. Výrazný náskok má Slovinsko - 12 priečok. Ekonómovia sa napriek tomu zhodujú, že to nie je až také zlé. „Myslím si, že rastový potenciál Slovenska je väčší ako v susedných štátoch,“ je presvedčený Prega. „Správa ešte nebrala do úvahy viaceré reformy, ktoré posunú Slovensko dopredu, napríklad daňová,“ myslí si Prega.
Najlepšie hodnotenie dosiahla v tomto roku ekonomika Fínska, ktorá sa tak stavia do pozície najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta.
Fínsko odsunulo Spojené štáty, ktoré vďaka nižšej kvalite verejných inštitúcií a makroekonomického prostredia padli na druhé miesto.
Hodnotenie krajín
poradie | krajina | rok 2002 |
1. | Fínsko | 2 |
2. | USA | 1 |
3. | Švédsko | 5 |
4. | Dánsko | 10 |
5. | Taiwan | 3 |
22. | Estónsko | 26 |
31. | Slovinsko | 28 |
33. | Maďarsko | 29 |
37. | Lotyšsko | 36 |
39. | Česko | 40 |
40. | Litva | 44 |
43. | Slovensko | 49 |
45. | Poľsko | 51 |
Zdroj: Správa o globálnej konkurencii, 2003
Slabé miesta…
- korupcia
- neefektívna štátna administratíva
- komplikovaná daňová legislatíva
- nedostatočná nezávislosť súdov
- slabá ochrana vlastníckych práv
- nedostatočná infraštruktúra
- prístup k financovaniu
- nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu
- nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj
… a prednosti Slovenska
- dobré podmienky na prílev priamych zahraničných investícií
- rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia
- vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov
- vysoký počet registračných miest internetu