Reakcie sú vraj zatiaľ takmer výlučne dobré. S odmietnutím sa stretli iba dvakrát. „Ľudia berú úplatky, lebo majú nízke platy, lebo to robia všetci, alebo sú bezcharakterní,“ zhrnula názory študentov aktivistka Miroslava Gúčiková. Úradníci zase tvrdili, že úplatky neberú, okrem iného aj preto, že sa boja straty zamestnania.
Cieľom akcie je zamerať sa najmä na tzv. malú korupciu, s ktorou môže každý prísť do styku. Patria sem rôzne pozornosti na vybavenie vecí na úradoch či nemocniciach. Koordinátorka projektu Soňa Šaradinová tvrdí, že vnímanie korupcie je u nás horšie, než je skutočnosť. „Očakávanie, že všetci sú podplatiteľní a všade sa podpláca, napomáha šírenie korupcie.“
Český sociológ Ivan Gabal tvrdí, že až 95 percent úplatkov ľudia dávajú v situáciách, keď ich nikto nežiada. Nesúhlasí s názorom, že korupcia je typická pre chudobné krajiny. „Chudoba nevyvoláva korupciu, ale korupcia krajinu vysáva.“
Podľa Gabalu je rozdiel medzi Slovenskom a Českom v tom, že v Česku je problémom najmä korupcia na vyšších miestach, u nás je podstatne viac rozšírená tá „bežná“.
Ján Hrubala z Úradu vlády hovorí, že v parlamente často zákony proti korupcii narážajú na odpor niektorých poslancov. „Na jednej strane je skupina ľudí, ktorí chcú to prostredie vyčistiť, a na druhej strane aj medzi politikmi, ľudia, ktorí to chcú prekaziť.“ (rp)
