Neoznačiť prvoligový basketbalový Poprad za ženský, nie je uštipačnou poznámkou, ale lichôtkou. Ide totiž o dievčenskú zostavu s vekovým priemerom niečo cez 18 rokov. Vlani skončil ligový nováčik z mesta, kde začínali skvelú kariéru také esá ako Andrea Kuklová a Alena Kováčová, na výbornom piatom mieste. V sobotu senzačne zdolal Poprad majstra z Ružomberka 76:73. Je prvým družstvom od vzniku slovenskej ligy, ktorému sa to podarilo bez medailových cieľov. V Poprade by bola takáto ambícia opodstatnená a stratégia udržať kolektív nádejí dlhší čas pohromade rozhodne múdra.
Tréner domácich Ján Krajňák buduje kolektív rovnakou mierou na nadšení a poznaní: „Za najdôležitejšie považujem to, že hráčky uverili tomu, že môžu tento káder Ružomberka zdolať. Od prvej do poslednej minúty bojovali a nechali na ihrisku srdce. Pomohlo nám aj to, že sme sa boli minulý týždeň s hráčkami pozrieť na Eurolige, videli sme, čo hrajú Ružomberčanky a vedeli sme, čo od nich môžeme očakávať a podľa toho sme stanovili aj našu taktiku.“
Jelena Mozgová, trénerka Ružomberka, bola veľmi sklamaná. „Stretnutie sme nezvládli. Vôbec sa nám nedarilo v útoku, naopak domáci kolektív podal veľmi slušný výkon. Poprad hral dobre, rýchlo a doskočil takmer všetky lopty. V obrane súper stavil na zónovú obranu, s čím sme si nedokázali poradiť. Väčšinu zápasu bol súper vo vedení. Absolútne nám nevychádzala streľba. Napríklad z osemnástich šestiek sme dosiahli iba osem bodov. Navyše, prišli sme o Křížovú, ktorá si vyvrtla členok.“ Ružomberská trénerka priznala, že si prehru vôbec nepripúšťala. „Neviem prečo nás museli v kuse ,dusiť‘ rozhodcovia,“ podotkla a tento pocit sa jej stal osudný.
Záver stretnutia nevidela. Po diskvalifikačnej technickej chybe musela opustiť halu. „Zlých rozhodnutí proti nám bolo priveľa. Jeden, druhý, piaty nespravodlivý verdikt, zrazu som sa neudržala a vbehla asi pol druha metra do ihriska,“ povedala J. Mozgová. „Rozhodca, ktorý v tej chvíli stál tesne pri mne, mi ukázal technickú chybu. Vzápätí, ako vyletela hore jeho ruka, prišla aj moja reakcia. Odstrčila som mu ju. Vtedy ma vykázal z haly. Povedal, že nikdy by na mňa ruku nezdvihol. Ospravedlnila som sa, ale nebolo to nič platné. Stretnutie som nemohla dokaučovať. Musel ma zastúpiť generálny manažér klubu Boris Žbirka.“
(js, šp)
