BRATISLAVA - Veľké vnútrostranícke konflikty sa doteraz na Slovensku vždy končili dobrovoľným odchodom či vypudením časti členov z materskej strany, a zakladaním nových strán. Čosi podobné sa teraz očakávalo aj od poslanca SDKÚ Ivana Šimka. Šimko však po konflikte s predsedom SDKÚ a jemu verným vedením namiesto odchodu ohlásil zápas o charakter strany.
„Prejavil snahu o vnútrostranícky zápas. To je na Slovensku výnimočné. Podľa teórie racionálnej voľby si totiž vyžiada menej úsilia založenie novej strany, ako pokus zvládnuť súťaž vnútri pôvodnej,“ hovorí politologička Darina Malová.
Šimko s Dzurindom SDKÚ spolu zakladali. Predtým boli podpredsedami KDH. Július Brocka z hnutia si spomína, že obom prekážalo, že KDH je malou stranou a chceli ho viac otvoriť svetu a voličom. Práve veľké, otvorené strany mávajú vo vyspelých krajinách často rôzne frakcie.
Brocka vidí možnosti, aby Šimko zoskupil okolo seba podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí by prežili ako frakcia vnútri SDKÚ: „Nemenili by sa tým pomery vo vládnej koalícii a umožnilo by jej to fungovať ďalšie mesiace a možno aj celé volebné obdobie.“
Ľudia, ktorí podporujú predsedu Dzurindu, Šimkovým postojom nerozumejú. Podpredseda SDKÚ Milan Hort si myslí, že Šimkove slová nie sú poctivé a jeho konanie strane neprospieva. „Ja si viem ozdravovanie strany predstaviť inak.“
Na otázku, prečo strany nedokážu fungovať aj s vnútornou opozíciou, Vojtech Tkáč z ĽÚ, ktorý odišiel so svojou skupinou z HZDS, povedal, že sú v nich ľudia, ktorí hovoria na verejnosti niečo iné ako v súkromí. „Vnútrostranícka demokracia je postavená na sektárskom princípe. Je to hluchá a slepá dôvera k vodcovi aj pri objektívnych chybách a strácaní členskej základne.“
„Zatiaľ nie sme nastavení na niečo také, ako sú frakcie. Na to sú strany na Slovensku malé,“ hovorí Sergej Kozlík z HZDS.
