FOTO - ARCHÍV
S evidovaním pozemkov sa na území dnešného Slovenska začalo v roku 1526, ale pre časté zmeny spoločenských pomerov a tým aj vlastníckych vzťahov nevznikla ucelená a skutočnosť odrážajúca evidencia vlastníctva pozemkov.
Istú nápravu prinieslo zavedenie tzv. pozemkovej knihy v 80. rokoch 19. storočia. Pozemková kniha plnila evidenčnú a aj tzv. konštitučnú funkciu. Táto spočívala v tom, že zápisom do knihy automaticky vzniklo vlastnícke právo.
Druhá svetová vojna a následný nástup socializmu však situáciu opäť zamotali.
Začiatkom 50. rokov bola povinnosť zápisu do pozemkovej knihy zrušená, v roku 1964 sa do nej prestalo zapisovať úplne.
„Socialistické zriadenie potláčalo vlastnícke práva, a preto ani nebola veľká snaha evidenciu nejako udržiavať,“ hovorí podpredseda úradu geodézie, kartografie a katastra Peter Vojtko. Kolektivizácia, ktorú socializmus priniesol, načisto zneprehľadnila vlastníctvo pozemkov. „Socialistická veľkovýroba a vtedy populárne rozorávanie medzí spôsobili, že hranice zanikli nielen vonku, ale aj v mapách a evidencii,“ hovorí Vojtko.
Evidencia pozemkového vlastníctva sa postupne aktualizuje a obnovuje od roku 1990. Jej potrebu vyvolali reštitúcie a obnovenie trhu s pôdou. (joč)
