y absolvovala dva prevozy na operáciu do bratislavskej nemocnice na Kramároch a späť.

Podľa zákona o poplatkoch by sa po 21 dni hospitalizácie už nemalo za pobyt v nemocnici platiť. Manžel pani Cigánekovej však platí. „Žiaden z pracovníkov, ktorý vyberá peniaze, sa nestará, odkiaľ pacient prišiel a ako dlho tam predtým bol. Spočíta dni v nemocnici a vynásobí 50,“ hovorí Ján Cigánek.

Posledný účet nosí vo vrecku. Na ministerstve potvrdili, že po 21. dni už od neho peniaze nemôžu pýtať. Pre istotu účet nevyhadzuje.

„Toto človek dokáže prežiť, ale keď vidíte, ako vám manželku nechávajú hniť, nie je vám všetko jedno,“ hovorí Ján Cigánek. Tvrdí, že jeho ženu nemá kto obrátiť, podať jej čaj. Manželka má podľa neho preležaniny, ktoré sa už začínajú otvárať, natiera jej ich iba on masťou, ktorú sám kúpil. „Chápem, že sestry majú veľa pacientov, celé poschodie. Chápem, že niet peňazí, nikoho neobviňujem, je to chyba systému. Chcel by som len, aby manželka nemala preležaniny, aby sa o ňu starali.“

Slabú starostlivosť potvrdzujú aj nevlastné dcéry. Jedna, Mária Štursová, pracuje vo Vojenskej nemocnici v Brne. „V Čechách je štandard, že ak je človek imobilný, dostane podložku proti preležaninám. Na Slovensku som mala pocit, že o čo človek nepožiada, to nedostane. Asi 80-ročná starká, ktorá ležala vedľa nevlastnej matky, ma požiadala, aby som jej dala napiť. V pohári s hadičkou mala aj zuby. Ak nie sú peniaze na druhý pohár, dá sa to riešiť inak, na zuby dať pacientom tégliky od masla z nemocničnej kuchyne.“

Zita Cigáneková leží v trnavskej nemocnici. S novou riaditeľkou, ktorá je vo funkcii od začiatku tohto týždňa, sa nám nepodarilo spojiť dva dni. Hovorila s nami len sestra z neurológie: „Nemáme problém s liekmi ani s materiálom, pacientov otáčame, vodu im má kto podať. Mnohí ani nechcú ísť domov, tu sa cítia lepšie. Personálu je málo všade, ale nesťažujeme sa.“

V Dérerovej nemocnici na bratislavských Kramároch sme sa stretli s iným prístupom. Štefánia Moricová, námestníčka riaditeľa, poskytla SME číslo svojho mobilu a cez redakciu poprosila Jána Cigáneka, aby sa ozval. „Sťažnosti okamžite riešime, sme koncová nemocnica a svoj štandard si chceme udržať, každý podnet je vítaný, môžeme pomôcť iným pacientom.“ Celú vec preverila na oddelení. „Môžem povedať, že pacientke sme u nás zachránili život,“ vyhlásila potom. „Zdravotnícky materiál, ktorý sa použil, v jej prípade stál skoro 90-tisíc korún, od nás odišla bez preležanín.“ So začervenanou kožou sa vrátila na reoperáciu z Trnavy. (haj)