Výdavky na zdravotnú starostlivosť vo vyspelom svete rastú. Obyvateľstvo starne, chorobnosť stúpa. Medicína pritom stále napreduje, objavujú sa nové možnosti liečby, na trh prichádzajú stále nové a drahšie lieky. V roku 2001 Slovensko dávalo z verejných zdrojov na obyvateľa 690 dolárov, Česko 1031 a Rakúsko 2162.
Na zdravotníctvo odvádzajú zamestnanci štyri percentá zo mzdy, zamestnávatelia za každého z nich ďalších desať. Štát odvádza poistné za dôchodcov, deti a nezamestnaných. „Tu je príčina deficitu. Štát je najväčší neplatič poistného. Od roku 1996 si ročne o 10 až 12 miliárd znižuje odvody. Ak by štát platil tak, ako ostatní, vôbec by neboli dlhy,“ tvrdí ekonomický expert Slovenskej lekárskej komory Marián Boča.
Vláda sľúbila nezvyšovať odvody a platby štátu za jeho poistencov vzrastú na budúci rok len mierne. Ani reforma poistného systému ministra Zajaca nepočíta so zvyšovaním poistného. Za odvedené peniaze pacient dostane menej služieb. Návrh nového liečebného poriadku počíta s tým, že na veľké množstvo diagnóz sa pacient pripoistí alebo si doplatí.
Hoci lekárska komora súhlasí, že Liečebný poriadok treba zúžiť, nechce, aby sa finančná záťaž preniesla najmä na pacientov. „Ich životná úroveň je na hranici únosnosti,“ hovorí Gajdošík. Vlastný návrh však komora nemá.
K návrhu ministerstva sa zatiaľ nechcú vyjadrovať. „Ešte sme to poriadne nepreštudovali. Je to výsostne odborná záležitosť, veľmi diskutabilná, ale nebudeme si s ministerstvom odkazovať cez médiá,“ hovorí Gajdošík. (mar)
