Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, vernisáž 11. 11. o 18.00 h, výstava je sprístupnená od 3. 11.
„Ja nie som umelec. Toto je majster, ktorému nesiaham ani po päty,“ povedal český fotograf Jan Saudek v Bratislave pred desiatimi rokmi a ukázal na kolegu Duana Michalsa. Vnuk slovenskej babičky sa len pousmial a a lámanou slovenčinou odpovedal: „To je dobré, Jane. Ja len rozprávam fotopríbehy.“ Duane Michals (1932) sa na Mesiac fotografie vrátil v podobe exkluzívnej retrospektívy.
Duana Michalsa slovami spisovateľa Dušana Dušeka oveľa menej než ostatných fotografov zaujíma výzor vecí, uprednostňuje predovšetkým to, ako veci cíti. „Túži po tom, aby na fotografiách vystúpila duša z tela - a na to potrebuje čas: ten je základnou ingredienciou jeho fotografií. A sám obraz akoby mu nestačil, ticho ho frustruje, preto často k snímkam píše texty, aby povedali viac, než vravia.“
Ryszard Horowitz - fotografie poľského autora
Poľský inštitút, Nám. SNP 27, Bratislava, vernisáž 7. 11. o 16.00 h
Ako dieťa zázrakom prežil Auschwitz. Rozpráva o ňom ako o nočnej more, ktorá sa občas objaví aj v jeho surrealistických víziách. Encyklopédie o fotografii 20. storočia nemôžu obísť meno poľského fotografa Ryszarda Horowitza (1939). Jeho tvorba bola od začiatku sedemdesiatych rokov publikovaná v najprestížnejších magazínoch fotografického sveta. Špecializuje sa na reklamnú fotografiu, je členom amerického spolku reklamných fotografov. Patrí k priekopníkom použitia počítača vo fotografii. „Moje sny som však nikdy nenechal unášať samoúčelnou exhibíciou počítačových programov,“ hovorí Horowitz. „Technika pomáha vtedy, keď nad ňou bdie ľudská ruka.“
Portrét v slovenskej fotografii
Galéria Michalský dvor, Bratislava, vernisáž 5. 11. o 17.00 h; výstava je sprístupnená od 30. 10. a bude reinštalovaná v Slovenskom inštitúte v Prahe, Jilská 450/16, vernisáž bude 20. 11. o 17.00 h
Kolektívna výstava predstavuje štyroch autorov - Ingrid Patočkovú, Janu Ilkovú, Filipa Vanča a Tomáša Agat Bloňskeho. Štyria autori, štyri názory a výtvarné výrazy. Známe i menej známe tváre. Vždy však spoločný menovateľ - kvalita. Jednoducho, dobrý portrét.
Ján Krížik - retrospektíva slovenského fotografa
Slovenský inštitút, Budapešť, vernisáž 10. 11. o 17.00 h
„Od detstva mám rád obrazy znázorňujúce ľudské telo,“ hovorí Ján Krížik (1943). „Ako predmet zobrazovania ma nikdy nezaujímala krajina. Krajinu mám rád ako skutočnosť, nie ako výtvarný motív. Človek ako objekt, jeho vizuálna podoba, gestá, fyzická a duchovná existencia. To všetko sú prejavy, ktoré nemožno od seba oddeliť. Podľa mňa aj ten najvznešenejší duch potrebuje sa zhmotniť prostredníctvom tela, fyzickej existencie človeka. A čo nedokážem vyjadriť obrazom, to dopoviem slovom, názvom, neraz i grafickou linkou, intervenciou a viacnásobnou expozíciou.“
ĽUDO PETRÁNSKY
