Brusel 29. októbra (TASR) Slovensko čakajú roky zrýchľujúceho sa hospodárskeho rastu, klesajúcej nezamestnanosti a zmenšujúceho sa deficitu verejných financií. Po budúcoročnom náraste by mala klesať aj inflácia. Vyplýva to z jesennej ekonomickej prognózy, ktorú dnes v Bruseli zverejnila Európska komisia (EK).

Tento rok by mal ekonomický rast dosiahnuť 3,8 % hrubého domáceho produktu. Oproti jarnej predpovedi EK prognózu pre Slovensko vylepšila o 0,1 %. Na budúci rok sa zrýchli rast slovenskej ekonomiky na 4,1 % HDP a v roku 2005 by mal dosiahnuť 4,3 % HDP. Predpoveď na tieto roky je však menej optimistická ako na jar, vtedy komisia odhadovala na rok 2004 rast 4,5 % HDP.

Zatiaľ čo v minulosti bol hlavnou hybnou silou ekonomického rastu silný domáci dopyt, jeho prínos tento rok výrazne klesol, pretože kvôli úsporným rozpočtovým opatreniam a rastom administratívnych cien sa znížila verejná i súkromná spotreba.

Naopak, stále výraznejšie sa na raste HDP podieľajú čisté exporty, ktoré sa zvýšili o 22,8 %, zatiaľ čo dovoz rástol len o 15,8 %. V budúcnosti ostane zloženie hospodárskeho rastu približne rovnaké ako tento rok, aj keď postupne sa bude opäť zvyšovať príspevok domáceho dopytu a znižovať príspevok čistých exportov.

Kvôli rastu administratívnych cien a nepriamych daní zaznamenalo Slovensko rast inflácie zatiaľ čo vlani inflácia dosiahla rekordné minimum 3,3 %, tento rok EK predpovedá 6,8 % a na budúci až 7,5 %. K výraznejšiemu poklesu inflácie má dôjsť v roku 2005, a to na 4,0 %.

Vďaka vývoju v zahraničnom obchode Slovensko výrazne znížilo deficit bežného účtu: vlani bol na úrovni okolo 8 % HDP, tento rok komisia predpovedá vďaka rastúcej exportnej kapacite Slovenska 3,8 %. Vývoj ostane pomerne pozitívny, hoci v ďalších dvoch rokoch EK očakáva deficit bežného účtu v hodnote 4,4 % HDP.

Pozitívny vývoj predpovedá komisia aj pre deficit verejných financií. Ten v roku 2002 dosiahol 7,2 % HDP, tento rok však má klesnúť na 5,1 %, na budúci na 4,0 % a v roku 2005 na 3,4 %. Komisia si všíma, že vláda tento rok v auguste urýchlila zvýšenie spotrebných daní, aby nahradila chýbajúce príjmy rozpočtu.

Daňová reforma, ktorá na budúci rok zavedie rovnú 19-% daň, by mala byť z hľadiska rozpočtových príjmov neutrálna. Komisia preto odhaduje, že vláda SR splní svoj cieľ a zníži verejný deficit na 4,0 % v roku 2004 a 3,4 % v roku 2005.

Tento scenár však podľa EK prináša isté riziko, spojené s každou zásadnou daňovou reformou, pri ktorej sú predpokladané rozpočtové príjmy neisté, navyše, keď zatiaľ nie sú celkom jasne definované súvisiace reformy výdavkov. Navyše na rok 2005 plánované vytvorenie dôchodkového fondu môže deficit v príslušnom roku zvýšiť približne o 1 %, ak s ním nebudú spojené príslušné protiopatrenia.

K pozitívnemu vývoju dôjde aj na trhu práce, kde EK očakáva síce pomalý ale trvalý pokles nezamestnanosti. Tento rok klesne nezamestnanosť na 17,7 %, na budúci rok na 17,1 % a v roku 2005 na 16,5 %, a to napriek pokračujúcej reštrukturalizácii podnikov.

Celkovo je tak jesenná ekonomická prognóza EK pre SR pozitívna. Slovenská ekonomika v najbližších rokoch bude rásť rýchlejšie, ako je priemer desiatich krajín vstupujúcich do EÚ.

"Desiatke" nových členov predpovedá komisia tento rok rast 3,1 %, na budúci rok 3,8 a v roku 2005 už 4,2 % HDP. V prípade Slovenska sú predpovedané hodnoty rastu vyššie (3,8, 4,1 respektíve 4,3 % HDP). Vyšší rast ako Slovensko zaznamenajú len tri pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko, a od budúceho roka aj Poľsko.

Česká ekonomika bude tento rok rásť o 2,2 %, na budúci rok o 2,6 a v roku 2005 o 3,3 % HDP. Poliakov čaká hospodársky rast 3,3 %, 4,2 respektíve 4,8 % HDP. V prípade Maďarska sú na roky 2003až 2005 odhadované hodnoty 2,9 %, 3,2 respektíve 3,4 %.

Ekonomika 15 súčasných krajín EÚ má tento rok rásť o 0,8 %, na budúci rok zrýchli na 2,0 a v roku 2005 na 2,4 % HDP. V prípade 12 krajín eurozóny je predpoveď menej optimistická tento rok dosiahne rast len 0,4 %, na budúci rok 1,8 a v roku 2004 to bude 2,3 % HDP.

(spravodajca TASR Robert Sermek) gl