uviedol.
Všetci záujemcovia o prácu v zahraničí by si teda mali zistiť, či firma, ktorá im prácu ponúka, takéto povolenie má. Na príslušných okresných úradoch práce sú k dispozícii zoznamy všetkých sprostredkovateľov. „Odporúčam preto každému, aby najskôr išiel na príslušný okresný úrad práce, kde dostane aj všetky bližšie pokyny týkajúce sa či už cesty, pracovného povolenia, alebo ostatných potrebných formalít. V podstate platí, že ak záujemca navštívi sprostredkovateľa, ktorý má na túto činnosť povolenie, dozvie sa všetko potrebné,“ dodal J. Gabštúr.
Na úradoch práce si možno zistiť, ktorý sprostredkovateľ v ktorej krajine ponúka pracovné príležitosti. Sprostredkovatelia vo väčšine prípadov sami vybavujú pracovné povolenia na zahraničných úradoch v spolupráci so zahraničnými firmami.
Ak je žiadateľ o prácu v zahraničí nezamestnaný, musí na príslušnom úrade práce v prípade, ak si prácu za hranicami našiel, túto skutočnosť nahlásiť tak ako v prípade nástupu do zamestnania na území Slovenskej republiky. Na otázku, či je hľadanie práce cez sprostredkovateľa, ktorý má povolenie, bez rizika, J. Gabštúr odpovedal, že dosiaľ s takýmito firmami vážnejšie problémy nemali. Tie, ktoré povolenie nemajú, vykonávajú činnosť načierno. Odhaľovaním a sankcionovaním čiernej práce sa zaoberá Národný inšpektorát práce, ktorý monitoruje aj takéto aktivity.
KLAUDIA JURKOVIČOVÁ
