STRÁŽSKE – Bývalý spolupracovník teroristu Usáma bin Ládina tvrdí, že v 90. rokoch navštívil viacero slovenských chemických podnikov, s ktorými rokoval o možnostiach dodávok chemikálií. Wahid El Hage vo svojej výpovedi pred americkým vyšetrovateľom hovoril menovite o Chemku Strážske. Tvrdí, že túto fabriku navštívil raz alebo dvakrát.
Chemko však akékoľvek spájanie spoločnosti s osobou Wahida El Haga, ktorý chcel pred pár rokmi, podľa informácií FBI, nakúpiť priemyselné hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho.
„Hnojivá sme do arabských štátov nevyvážali ani sme nerokovali so žiadnym zo spoločníkov, ktorí sa podieľali na minulotýždňových atentátoch v USA. Preverili sme archívne záznamy zahraničných návštevníkov z rokov 1992 až 1996 a vyhlasujeme, že meno Wahid El Hage sa v nich nevyskytuje,“ tvrdí vedenie podniku.
Z priemyselného hnojiva DAM 390, o ktoré sa údajne El Hage zaujímal, sa nedá vyrobiť výbušnina, tvrdí ďalej Chemko. Podľa viacerých odborníkov na chémiu je však možné z tohto hnojiva získať dusičnan amónny, tvoriaci základ výroby priemyselnej trhaviny DAP. „Takýmto typom výbušniny bol spôsobený výbuch v Oklahoma City v roku 1995. V tom čase však Chemko nebolo výrobcom priemyselných trhavín na báze DA,“ informuje podnik.
Ak bola výpoveď Wahida El Haga pred americkým súdom pravdivá, povolenia na vývoz chemikálií do Sudánu by mali byť zaevidované na ministerstve hospodárstva.
Podľa ministrovho hovorcu Petra Benčurika môže previerku skomplikovať fakt, že Wahid El Hage datuje obchody do rokov 1992 a 1993, teda do čias federácie.
Slovenské ministerstvo vtedy neexistovalo a v akom stave sú záznamy po bývalom federálnom ministerstve zahraničného obchodu, v tejto chvíli ťažko povedať. „Treba si počkať do utorka,“ povedal Benčurik.
Prípadný vývoz látok, o ktoré by mohli mať teroristi záujem, však mohol prebehnúť aj cez obchodné firmy. Výrobcovia by tak do styku s ľuďmi z teroristických kruhov vôbec nemuseli prísť. Tovar by sa v takom prípade musel oficiálne deklarovať na colnici.
Colná správa v takýchto prípadoch vyžaduje tzv. automatickú licenciu. Vývozcovi ju vydá ministerstvo, pod ktoré podniky produkujúce danú látku spadajú. Licencia sa na tovary zo špeciálneho zoznamu vydáva automaticky, všetky údaje o vývoze sú zároveň na ministerstve aj evidované.
Rovnako sa preveruje, či krajina, do ktorej tovar poputuje, nie je na „čierne listine“ OSN. Ak ide o štandardného obchodného partnera, krajina sa označí ako koncový príjemca. Ďalej už naše úrady za osud tovaru nezodpovedajú. Čo urobí s tovarom firma, ktorá ho v cudzine prevezme, nedokáže ministerstvo ovplyvniť.
(tom, šf, tv)
