
„Zákony daňovej reformy zavádzajú na Slovensku najlepší daňový systém spomedzi krajín OECD a Európskej únie. Konkurencieschopnosť Slovenska a jeho atraktívnosť ako podnikateľského priestoru výrazne a rýchlo vzrastie,“ hovorí minister Ivan Mikloš po schválení rovnej dane. FOTO - ČTK
Daňovej reforme už chýba len podpis prezidenta, aby sa stala realitou. Kľúčový zákon, ktorý v januári zjednotí zdaňovanie príjmov, včera schválili poslanci jasnou väčšinou. Od budúceho roka bude teda Slovensko krajinou s rovnou daňou a jedinou sadzbou dane z pridanej hodnoty.
„Je to najväčšia zmena daňového systému od roku 1993. Môžeme síce diskutovať o tom, či by percento rovnej dane nemohlo byť nižšie, ale ako celok je zmena veľmi pozitívna,“ hovorí analytik Tatra banky Róbert Prega.
Najdôležitejším je podľa ekonómov presun ťažiska z priamych na nepriame dane, čiže z príjmu na spotrebu. „Nový systém dosť podstatne zníži priame daňové zaťaženie. Takto bude oveľa spravodlivejší, nebude penalizovať tých, ktorí veľa pracujú a sú úspešní,“ hovorí Vladimír Zlacký, analytik VÚB. Vysvetlil, že čím menej štát zdaňuje pracovný príjem, tým viac motivuje ľudí k práci. „V otázke spotreby sa už každý rozhoduje sám,“ dodal Zlacký.
Systém postavený na rovnej dani bude v prvom rade vyhovovať firmám. „Najrevolučnejší aspekt z pohľadu podnikov je obmedzenie progresivity zdanenia. Navyše, firmám klesne daň z 25 na 19 percent, takže im zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť napríklad na investície. Nimi sa zvýšia výrobné kapacity, zisky a neskôr aj daňové príjmy štátu,“ hovorí Prega.
Úspech firiem podľa predpokladov ministerstva financií i viacerých ekonómov časom pocítia aj ľudia. „Pri raste investícií bude rásť i potreba prijímania nových pracovníkov, a to sa odrazí na kúpyschopnosti obyvateľstva,“ zdôraznil Prega.
Ten istý efekt si sľubuje aj minister financií Ivan Mikloš: „Nový zákon podporí aktivity a výrazný prílev zahraničných investícií, tvorbu nových pracovných príležitostí. V konečnom dôsledku pomôže k rýchlejšiemu rastu životnej úrovne.“
Zavedenie rovnej dane má byť teda všeobecne prospešné hlavne zo strednodobého hľadiska. V prvom roku nie všetci na rovnej dani zarobia – vyššiu daň z príjmov budú platiť napríklad samostatne žijúci ľudia s priemerným príjmom medzi 11,5– až 21-tisíc korunami. Naopak, bezprostredné zlepšenie pocítia ľudia s nízkym príjmom a daňovníci, ktorí živia svojho manžela alebo manželku.