ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
Podnet na vyšetrovanie dal podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky po obvinení, ktoré proti Slovensku vzniesli mimovládne organizácie Centrum pre reprodukčné práva z New Yorku a Poradňa pre ľudské a občianske práva z Košíc. Tie v januári v rozsiahlej publikácii Telo a Duša opisovali príbehy rómskych žien, ktoré boli podľa nich sterilizované bez toho, aby vedeli, čo sa s nimi robí.
Vyšetrovací tím viedla vyšetrovateľka zo Žiliny. „Trestné stíhanie zastavila, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo,“ povedal hovorca Úradu justičnej polície Stanislav Ryban.
Vyšetrovatelia vypočuli asi 40 možných poškodených a dospeli k záveru, že sterilizácie rómskych žien lekári vykonali zo zdravotných dôvodov. Išlo o ženy, ktoré opakovane rodili cisárskym rezom a ktorým by opätovná gravidita a pôrod vážne ohrozili zdravie či život. Ďalšie dôvody na sterilizácie boli sociálne. V zdravotníckej dokumentácii bol písomný súhlas pacientky.
Znalecký posudok pre vyšetrovací tím vypracovala Lekárska fakulta UK v Bratislave. Píše, že počet sterilizácií a cisárskych rezov je u Rómok podstatne nižší ako u ostatných rodičiek.
Závery vyšetrovania spomína i Csákyho správa, ktorú dnes prerokuje vláda. Zhŕňa priebeh kauzy a kroky, ktoré vykonali štátne orgány. Obsahuje aj závery správy ministerstva zdravotníctva, ktorá konštatuje, že lekári nepochybili a že v nemocniciach Rómky nediskriminujú a nesegregujú. Priznáva však, že nie vždy boli splnené „všetky administratívne úkony“. Niekedy chýbal súhlas komisie, inde členovia komisií nemali príslušné dekréty.
Vládna správa pripomína, že ministerstvo pripravilo zákon, v ktorom navrhuje, aby o sterilizácii mohla rozhodnúť len komisia a aby lekár musel pacientku poučiť pred svedkom - ďalším lekárom, a ak žena chce, aj pred jej vlastným svedkom. Súhlas by bol súčasťou zdravotnej dokumentácie.
Minimálny vek na vykonanie sterilizácie sa stanovuje na 25 rokov. Novela už nepredpokladá nijakú „život zachraňujúcu situáciu“, ktorá by lekára oprávňovala ženu sterilizovať bez utvorenia priestoru na informovaný súhlas pacientky. Sterilizáciu by mala vo väčšine prípadov platiť pacientka.
Mimovládne organizácie v publikácii Telo a Duša uviedli, že rómske ženy súhlasy na sterilizáciu podpisovali tesne pred podstúpením cisárskeho rezu alebo až potom, ako boli sterilizované. Správa tiež obviňovala lekárov východoslovenských nemocníc, že si pri rómskych ženách uľahčujú prácu a oveľa častejšie ako iným im vykonávajú cisársky rez, pričom občas používajú zastarané medicínske postupy. Správa poukazovala aj na segregáciu a diskrimináciu Rómok vo východoslovenských pôrodniciach.
O kauzu sa zaujímalo množstvo medzinárodných inštitúcií - Európsky parlament, Rada Európy, Senát amerického Kongresu, britský parlament a viaceré medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami. Na Slovensku bola na prieskumnej návšteve spravodajkyňa Rady Európy a skupina poslancov z parlamentov krajín Európskej únie. O podozreniach informovalo množstvo svetových médií.
Csáky vtedy ohlásil, že ak sa tvrdenia poradne a centra ukážu nepravdivé, podnieti ich stíhanie za šírenie poplašnej správy. Generálna prokuratúra však podľa vládnej správy stíhanie nezačne.
