zabudnúť ani na činy v nedávnej minulosti, akými niektorí jeho príslušníci a reprezentanti spôsobili zlo a utrpenie iným.
„Na sklonku prvého roku našej slobody, v predvečer sviatkov porozumenia a lásky, sa zamýšľame aj nad našou minulosťou a sami pred sebou i pred tvárou sveta spytujeme svoje svedomie a podávame ruku všetkým národom a národnostiam, s ktorými sme žili a žijeme v spoločnom štáte,“ píše sa vo vyhlásení. Vyhlásenie má byť prísľubom, že „nové demokratické Slovensko už nikdy nezíde z cesty, ktorú charakterizuje úcta k slobode, tolerancia, demokracia, zákonnosť a láska medzi ľuďmi bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženstvo či presvedčenie“.
Poslanec za KDH František Mikloško povedal, že túto deklaráciu Slovensko prijalo ako pokračovanie dekláracie z roku 1986, ktorú prijali disidenti. „Bolo to ospravedlnenie a vyjadrenie ľútosti židovským spoluobčanom.“
(sp, mož)
