Smitha, ktorý nechcel, aby sa tieto symboly objavovali v triede, ktorú navštevujú jeho dvaja synovia.
Netrvalo ani deň a z miestnej záležitosti sa stal celoštátny problém. Taliansko tak opäť diskutuje o charaktere štátu.
Smith pôvodne odstránenie krížov nežiadal. Namiesto toho navrhol, aby sa pri nich objavili aj symboly islamu. Po odmietnutí sa obrátil na súd, ktorý rozhodol v jeho prospech. Kríže vraj „dokazujú jednoznačnú snahu štátu postaviť katolicizmus do stredu vesmíru s nepatrným ohľadom na úlohu iných náboženstiev“.
Predstaviteľov katolíckej cirkvi a talianskej vlády sudcov výrok šokoval. „Nemôžete odstrániť symbol náboženstva a kultúrnych hodnôt len preto, lebo môže kohosi uraziť,“ rozčuľuje sa kardinál Ersilio Tonini.
Nespokojný je aj minister práce Roberto Maroni, ktorý ho chápe ako „popretie tisícročnej tradície štátu“. Jeho kolega z rezortu spravodlivosti Roberto Castelli už dokonca sudcovi pohrozil sankciami, ak sa ukáže, že jeho rozhodnutie je v rozpore s talianskym právom.
Smitha, ktorý je predsedom Talianskej moslimskej únie, rozhodnutie súdu potešilo: „Len som si uplatnil ústavné právo. V podstate nemám nič proti krížom, ale Taliansko nie je Vatikán“.
Čo napokon s krížmi bude, je nateraz nejasné. Škôlka sa rozhodnutím súdu zatiaľ necíti byť viazaná, preto kríž v nej stále visí. Predstaviteľ výboru pre vzdelanie na ofenskej radnici včera povedal, že zvažujú aj možnosť odvolania sa.
Celý spor sa teda pravdepodobne znovu dostane do rúk právnikom. Čaká ich neľahké rozhodovanie, pretože talianske právo je v tejto veci komplikované. Ústava hovorí o oddelení štátu a cirkvi, pričom všetky náboženstvá sú si rovné pred zákonom. Dva zákony z roku 1923 - teda ešte z čias monarchie, keď krajine vládli nacisti - však nariaďujú umiestniť kríže v školách. Tieto normy sú stále technicky platné, hoci sa od roku 1984, keď vláda podpísala s Vatikánom nový konkordát a rímskokatolícka cirkev stratila vedúce postavenie v štáte, neuplatňujú.
MARIÁN MAJER