Saddámovi Husajnovi sa „sociálnym inžinierstvom“ podarilo dokonale rozdeliť sunnitov a šíitov. Už za jeho vlády začínali jemu blízki sunniti oslavovať moslimský pôstny mesiac ramadán o deň skôr ako šíiti. Zostalo im to aj po jeho páde. Navyše aj medzi sunnitmi existujú rozdiely.
Ramadán je typický zákazom všetkých telesných pôžitkov počas dňa. Podľa tradície sa začína vtedy, keď na oblohe zazrú prvý „kúsok“ nového mesiaca. V Egypte, Jemene či na palestínskych územiach ho zbadali už v nedeľu. V štátoch Perzského zálivu až včera.
V Iraku je to komplikované. Sunniti oslavovali v nedeľu. Nie však všetci - v Saddámovom rodisku Tikríte boli otvorené reštaurácie, kým v Bagdade sa už postili. Kurdi, ktorí sú tiež sunnitmi, začali včera. Spolu so šíitmi.
Totálny zmätok spôsobil neexistujúci centrálny náboženský úrad s dostatočnou autoritou a iracká televízia, ktorú ovládajú Američania. Tá veriacim radila, aby s pôstom začali až včera.
Antiamerickí sunnitskí klerici boli v šoku - o začiatku ramadánu rozhodujú „neveriaci“ a navyše si osvojili šíitsky začiatok sviatku. „Volal som do televízie, aby som im to vysvetlil, ale telefón zdvíhali len samí opití nechápaví ľudia,“ povedal agentúre AFP šejch Abdel Kubaissi. Myslí si, že počas ramadánu sa počet útokov na zahraničné ciele zvýši. (mik)