Medzi vojakmi pôsobia momentálne štyria psychológovia.
konzumovať alkohol. Dôsledkom účasti v mierovej misii sú aj rodinné problémy prerastajúce niekedy až do rozchodu partnerov.
Negatívne zážitky doznievajú u vojakov podľa vedúceho vojenského psychológa slovenskej armády Pavla Šmýkalu niekoľko rokov. „Tí, čo prežili vojnu v bývalej Juhoslávii a zažili chorvátsku ofenzívu, sa sťažovali, že ešte tri - štyri roky sa v noci budili a mávali hrozné sny,“ povedal.
Vojaci, ktorí prežili nejaký čas v bunkri, majú dodnes klaustrofóbiu. U ženistov zneškodňujúcich míny môže zasa ostať strach zo zoranej pôdy. Veľké problémy sa vyskytujú podľa psychológa u vojakov, ktorí odkrývali masové hroby. Odborníci v tejto súvislosti hovoria o posttraumatickej stresovej poruche, inak známej aj ako bojový syndróm. Jeho príznakmi sú tiež depresie, pocity odcudzenia a strata záujmu o dôležité činnosti. Prejavuje sa nespavosťou, podráždenosťou, výbuchmi hnevu, ako aj ťažkosťami so sústredením. V niektorých prípadoch to môže viesť až k asociálnemu správaniu a strate zamestnania.
Rozvodovosť medzi veteránmi je podľa Šmýkalu vyššia, ako je priemer. „Rodina nie je pripravená, že sa nevráti ten istý človek,“ vysvetlil. Po návrate sa u veteránov prejavujú pocity neuznania. Potrebujú dostať zo seba svoje zážitky a neuvedomujú si, že aj rodina sa chce vyrozprávať. Väčšina bývalých mierotvorcov dôveruje už iba svojim kolegom a kamarátom z misií, čo tiež narúša rodinné väzby.
Psychológovia preto odporúčajú, aby vojaci minimálne aspoň raz za pol roka prišli domov. (tasr)
